Definitívny rozsudok v našej hlave

Definitívny rozsudok: keď telo vydá verdikt skôr, než prehovorí rozum

V tomto článku si povieme niečo o tom ako vzniká definitívny rozsudok v našej hlave ako vnútorné sebaprekliate alebo zakliatie do negatívneho vzorca. Všetci si na základe negatívnych a boľavých skúseností vytvárame rôzne presvedčenia a to nielen v detstve, ale počas celého života. Kým si neuvedomíme ten začarovaný kolotoč.

Jedným z negatívnych presvedčení je i definitívny rozsudok, kedy sami seba na základe traumy presvedčíme o nemožnosti zmeny v našom živote. Tieto presvedčenia zvyčajne začínajú slovom: nikdy, navždy, vždy, nikto, všetci...

Existuje typ vnútornej bolesti, ktorý sa správa ako rozsudok. Neprichádza ako obyčajná myšlienka, ktorú možno vyvrátiť argumentmi. Prichádza ako telesný záchvat istoty pri traume: stiahne sa hrdlo, zovrie sa srdce, dych sa skráti – a až potom myseľ doplní vetu, ktorá znie ako konečný verdikt: "Som neprijateľná." "Som nikto." "Takto to zostane navždy." "Som zlá" a iné...

Tento jav nazývam definitívny rozsudok: moment, keď sa jedna skúsenosť traumy, bolesti, zranenia, odmietnutia... zmení na "konečný verdikt o hodnote" a okamžite sa prenesie do budúcnosti. Nie je to logický záver, ale stará obranná reakcia, ktorá chce predísť najhoršiemu – opakovaniu traumy.

Čo je definitívny rozsudok:

Definitívny rozsudok je psychologicko-telesný stav, v ktorom sa spustí reťazec:

1. spúšťač napr. "silný svedok" – človek, ktorého vnímame ako stabilného, vedomého, hodnotného alebo chceme jeho náklonnosť alebo je autorita ale môže to byť i neznámy človek, ktorý nás utvrdí svojim správaním o našom "osude"

2. telesný poplach (hrdlo, srdce, zamrznutie, stíchnutie...)

3. interpretácia (myseľ dodá: "to znamená, že som nehodná a iné...")

4. definitívum (prilepí sa "navždy", "nikdy", "pre všetkých"...)

5. správanie (stiahnutie, izolácia, vyhýbanie sa určitým situáciám, preventívne seba-odmietnutie a iné...)

Dôležité je poradie: často ide najprv telo, až potom myseľ. To vysvetľuje, prečo racionálne argumenty zlyhávajú.

Prečo "silný svedok" zvyšuje riziko:

Niektorí ľudia v nás nespúšťajú proces tým, že by boli agresívni či odsudzujúci. Spúšťajú ho práve tým, že pôsobia pokojne, stabilne, zrelo. Vtedy sa aktivuje fantázia, že ich pohľad je "objektívny". Ak nás odmietnu oni, znamená to definitívne potvrdenie ne-hodnoty pričom zvyčajne ide o našu nekompatibilitu s daným človekom.

Niekedy v nás takýto ľudia už dopredu vyvolávajú úzkosť a strach, že sa to stane, že nás odsúdia, i keď sa to zatiaľ nedeje.

Tento klam má dve časti:

• zamieňa ľudskú preferenciu za osudovú záležitosť

• zamieňa minulosť (opakované rany) za budúcnosť ("takto to už zostane").

Definitívny rozsudok ako ochrana pred nádejou:

Definitívny rozsudok sa tvári kruto, ale často má ochrannú funkciu. Ak človek opakovane zažil zraňujúce udalosti, myseľ začne predchádzať riziku:

• ak si poviem "navždy", nemusím riskovať nádej a opakované zranenie

• ak si poviem "nikto", nemusím riskovať bolesť vo vzťahoch

• ak sa odmietnem prvá/ý, menej ma zraní odmietnutie zvonka

• ak sa stiahnem, som aspoň v bezpečí

Tak vzniká paradox: samota bolí, ale je predvídateľná. Blízkosť je vytúžená, ale telo ju často číta ako ohrozenie.

Telo ako miesto rozsudku: hrdlo a srdce:

Pri definitívnom rozsudku sa často aktivujú dve zóny (ale i iné časti tela, je to individuálne):

• hrdlo: napr. "nesmiem byť videná a počutá", "nemám právo hovoriť pravdu"

• srdce: napr. "ak ma naozaj spoznajú, stratím lásku", "nebudem vybraná"

Zamrznutie a stíchnutie sú staré stratégie prežitia: znížiť viditeľnosť, znížiť riziko zásahu. Je to naučená ochrana, ktorú možno zmeniť.

Ako rozlíšiť hodnotenie od ponižovania:

Ľudia majú svoje preferencie. Ale poníženie je niečo iné, je to použitie nášho vzhľadu, vzdelania, sociálneho postavenia... ako nástroja moci proti nám. Zosmiešňovanie je agresia, aj keď je maskovaná ako humor.

Definitívny rozsudok vzniká častejšie u ľudí, ktorí zažili práve tento typ útoku: "pohľad = súd", "súd= hanba", "hanba = opustenie". Liečenie preto nie je "presvedčiť sa, že budem prijateľná/ý", ale naučiť telo, že aj keď niekto nie je s nami kompatibilný, neznamená to, že nás ponižuje. Ponižujú skrytí agresori a ľudia nevyrovnaní sami so sebou.

Selektívna prijateľnosť: filter, ktorý vracia dôstojnosť:

Liekom proti definitívnemu rozsudku je prechod od všeobecného tvrdenia k výberu:

• namiesto "som neprijateľná/ý pre všetkých"

• "som prijateľná/ý pre citlivých a láskavých ľudí."

• "som prijateľná/ý pre milujúcich ľudí."

Nie je to romantická fráza či lacná pozitívna afirmácia. Sú to hranice: do môjho intímneho priestoru majú prístup len tí, ktorí sú schopní dôstojnosti. Nejde o odsúdenie sveta; ide o nastavenie hraníc.

Aby to fungovalo, musí byť "citlivosť a láskavosť" jasne definovaná. Čo znamená citlivé a láskavé správanie voči mne? Ako to vyzerá?...

Zmena z vonkajšieho svedka na vnútorného svedka:

Definitívny rozsudok má jeden základný omyl: prenechá definíciu hodnoty pohľadu zvonka. Zmenou je návrat k vnútornému svedkovi:

• "Vidím, že sa objavil tento pocit."

• "Vidím, že sa objavila predpoveď "navždy'."

• "Nie som to. Som tá/ten, kto to vníma."

V praxi to neznamená odtrhnutie sa od ľudí a diania naokolo, ale neodovzdať im "posledné slovo" o vlastnom bytí.

Definitívny rozsudok nie je pravda, je to starý strach

Definitívny rozsudok je silný práve preto, že sa tvári ako realizmus. V skutočnosti je to starý mechanizmus prežitia, ktorý sa snaží predísť opakujúcej sa bolesti.

Ako s "definitívnym rozsudkom" pracovať v praxi:

1) Zasiahnuť definitívum (najdôležitejší bod)

Keď sa v našej hlave objaví "navždy" "nikdy" "vždy"..., uvedomme si len toto:

• To je falošné definitívum, obranný mechanizmus! To nie je realita!

Nepotláčajte, čo cítite ani negatívne myšlienky, len ich priraďte k obrannému definitívu.

2) Znížiť autoritu svedka (bez ponižovania)

• "Je to človek, nie boh a boží súd."

• "Je to hlas, nie verdikt."

• "Je to pohľad/názor tohto konkrétneho človeka."

• "Je to informácia o ňom, o jeho správaní, nie o mne."

Cieľ: znížiť symbolickú moc "silného svedka".

3) Vrátiť hodnotu

Namiesto vnútorného hlasu "som hodnotná" (môže byť príliš veľké sústo v danej chvíli), použijeme pravidlo:

• "Moju hodnotu mi neudeľujú druhí ľudia."

4) Uvoľniť telo

Urobiť malé pohyby čeľusťou, vedomé nádychy a výdychy, zmeniť polohu tela, odísť... čokoľvek, čo telo vytrhne z obranného napätia.

5) Zapamätajme si: Moc nad našim životom si vždy musíme vziať späť!