Herci a emocionálna kapacita
Emocionálna kapacita je prirodzená súčasť emocionálnej inteligencie. Predstavuje našu schopnosť vedome prežívať širokú škálu emócií a udržať sa v takom emocionálnom nastavení, ktoré nám pomáha zvládnuť i ťažkosti, prekážky a nenechá nás uväznených v pasci depresie či patologických pocitov a prejavov. Vysoká emocionálna kapacita zaručuje plné prežívanie všetkých emócií, žitie naplno a schopnosť sa skutočne radovať i plakať, ak je to treba.
Herci sú ľudia, ktorí profesionálne pracujú so svojimi emóciami i s emóciami publika. Ich úlohou je zahrať a prežiť na javisku širokú škálu emócií a to v pomerne krátkom čase. Herci sa vžívajú do postavy a na nejaký čas sa stávajú nositeľmi jej emócií. Preto sa hovorí, že je dôležité pre herca, aby rozvíjal svoju emocionálnu kapacitu a stal sa tak hercom par excellence.
Avšak sa tu zabúda na jednu veľmi dôležitú vec. Herci sú umelci, sú kanálom, cez ktorý tečú emócie. Tie emócie však nie sú bytostne ich. Oni ich prinášajú a prenášajú na diváka. Herci bývajú citliví v zmysle labilní a majú sklon ku melodráme či ľahkej hystérii. To však nie je zrelá emocionálna kapacita. I veľmi dobrý herec nemusí mať vysokú emocionálnu kapacitu a už vôbec nemusí byť emocionálne zrelý. Ako je to možné?
Ako som už uviedla, herci sú poslami emócií, oni tie emócie nevlastnia, oni ich cez seba prinášajú. A preto mnoho hercov má vážne psychické problémy alebo sú závislí na rôznych drogách. Váha ľudských emócií je veľká a u herca vždy tento stret s touto váhou emócií otvára jeho vlastné trináste komnaty. Čím viac má v sebe herec potlačených bolestivých emócií z detstva, z minulých vzťahov a z rôznych životných skúseností, čím viac je takýchto nedoliečených a nedoriešených životných skúseností, o to viac sa stáva herec psychicky labilným.
Pri nehereckom povolaní nie sme tak intenzívne vystavení prežívaniu tak širokej škály ľudských emócií a väčšina povolaní je v konečnom dôsledku o rutine alebo o opakujúcej sa dynamike. Ale u hercov je vždy všetko ako na hojdačke. O tom je herectvo. Zažívať to všetko, ale nespadnúť. A to nie je ľahké.
Veľa hercov si volí svoje povolanie práve preto, aby prežívali to, čo nedokážu prežiť naplno vo svojom vlastnom živote a čo možno majú v sebe tak hlboko v podvedomí potlačené, že to nedokážu inak uchopiť ako cez emócie rôznych postáv v hre. Herci sa často stávajú i kolektívnym katalyzátorom emócií a sťahujú na seba kolektívne emocionálne vlnobitie spoločnosti.
Psychohygiena a zároveň ostražitosť pri výkone hereckého povolania je veľmi dôležitá. Emocionálna kapacita môže chrániť herca pred pádom na dno, pretože vysoká a zrelá emocionálna kapacita je o vedomom prežívaní svojich emócií. Všetkých emócií. A to je vždy cesta liečenia, uvoľnenia potlačených emócií, emocionálnej očisty, odpustenia a zmierenia sa s minulosťou. A to je cesta pre nás všetkých.
