Napriek tomu, čo sa deje...

Niekedy potrebujeme počuť toto:

"Napriek tomu, čo sa deje v tvojom živote, si stále milovaná bohyňou a bohom, božskou láskou. Nech sa deje čokoľvek, nesmieš sa s tým stotožňovať. Všetko je to iba klam, ktorý odpútava tvoju pozornosť od pravdy o tebe. Si, kto si a nemusíš preto nič robiť a dokazovať, či opravovať svet naokolo.

Nech sa deje tam vonku čokoľvek, netýka sa ťa to. Nemôže to zmeniť tvoju podstatu a to kým si. Učíme sa okolnosťami života a  často sa učíme bolesťou, ale to neznamená, že sa mení tvoja podstata. Si však na Zemi a si v ľudskom tele a zmeny, ktoré neustále zažívaš, nie sú na to, aby si uverila, že zlyhávaš, ale aby si uverila, že to podstatné ostáva vždy rovnaké. To podstatné nie je možné zničiť, zabiť ani zmeniť. Si to Ty, ak sa rozpomenieš..."

Niekedy je dobré vedieť, že zísť z cesty sa dá i tak, že uveríme, že to čo sa deje naokolo je naša zodpovednosť. Áno, viem, čo hlásajú mnohé duchovné náuky o tvorení si svojho sveta, kvantovej fyzike a karme a súhlasím s tým, ale niekedy je tu i iná cesta. Veľmi dôležitá a nutná cesta, ktorá môže mnohých zaviesť tam, kde si želajú byť. Je to cesta oslobodenia sa od toho, čo sa mi deje a to tak, že odchádza vina, analyzovanie, skúmanie, snaženie sa, menenie vecí a ostáva iba radosť z vlastnej podstaty, ktorá na nás stále čaká. Čaká na nás, kedy sa unavíme naháňaním sa za zmenami, ktoré nevieme uskutočniť a za cieľmi, ktoré sú v nedohľadne. Naša podstata chce s nami iba byť a nechce od nás NIČ. Umožníme jej to...?

Je to ten najväčší oddych. Je to oddych pre celé telo, všetky naše vrstvy od mysle, emócií až po našu utrápenú dušu. Je to ako znovuzrodenie a netreba na to ani kurz, peniaze, lektora... stačí iba ochota pripustiť si, že to čo sa deje okolo nás, sa nás netýka. Je to iba hra sveta, ale my sme predsa viac ako iba herci...

Kto je za Tvojou maskou???