Prečo sa nebáť bolesti

Posledné týždne som prechádzala a ešte stále prechádzam silnou vnútornou bolesťou ohľadom mojej minulosti i prítomnosti vo vzťahoch. Všetko to začala tranzitom Sedny na moju Čiernu Lunu. Nečakala som, kam až to povedie, ale proces je silný a dlhý. Sedna bude u mňa ešte dlho "úradovať". Ale zároveň je to pre mňa veľká životná príležitosť, pretože tranzit Sedny je vždy iba raz za život. Niektorí ho nezažijú vôbec, pretože to záleží od horoskopu narodenia.

Opäť som postavená pred kľúčové témy môjho života a bolesť patrí k tomu. Ani neviem, čo by mi prinieslo úľavu, nič nepomáha a cítim, že už ani nemám pred bolesťou utekať a snažiť sa ju osladiť. Uvedomila som si ako veľmi ma zmenilo práve ponechanie bolesti len tak napospas. Ako veľmi ma to zmenilo.

Teraz tu som... po niekoľkých týždňoch a mnohých bezsenných nociach a uvedomila som si, ako som sa zmenila. Bez analyzovania, bez afirmácií, bez sebarozvojových aktivít. Bolesť ma zmenila a strhla so sebou to, čoho som sa už tak veľmi dlho chcela zbaviť. Jedného zlozvyku, ktorý bol silnejší ako ja, bolo to naprogramovanie môjho správania a podvedomé presvedčenia s tým spojené. A zrazu je to preč. Ako mávnutím čarovného prútika. Cítim prázdne miesto a zároveň ľahkosť v sebe, kde môže vstúpiť nová energia. Čistejšia a cítim, že mám byť opatrná, čo nové v sebe vybudujem na tomto očistenom mieste.

Som rada, že aspoň pre niečo to bolo dobré. Niečo tak dôležité sa zmenilo a zároveň ešte stále vidím v sebe dosť bolesti. Nevadí, ide sa ďalej i s ňou. Čo ma nezabije, to ma očistí.

Ďakujem