Polámané časti duše

Ak sa oddelíme od našich zranených častí, "zlých" častí duše, strácame silu, nie sme celiství a žijeme len na pár %, nie naplno. Nech sú už naše časti duše, naša minulosť, skúsenosti, zážitky, činy, chyby, omyly, hriechy... nech sú akékoľvek, sú našou súčasťou a je našou zodpovednosťou sa k nim postaviť dospelo, prijať ich, liečiť ich a postaviť sa za ne. Sami za seba.

Ak chceme zmenu a zmeníme sa, to neznamená, že zahodíme staré časti duše. Skutočná zmena prichádza, keď tieto odmietané časti duše prijmeme za svoje a postavíme sa za ne sami pred sebou i pred celým svetom. Bez pocitu hanby a snahy vysvetľovať, prečo sme, akí sme.

Až vezmeme svoje polámané krídla späť, i napriek tomu, že sú polámané a znova ich poskladáme, začneme opäť lietať. Len s tým rozdielom, že tentokrát už nemusíme zablúdiť, pretože vieme, ktoré cesty vedú ku zlomeným krídlam.

Ostať stáť na mieste, pretože máme polámané krídla, je však zrada voči sebe a životu, ktorý chce byť cez nás žitý.

Zlepiť rozbitý hrnček a milovať ho viac ako predtým, dokáže iba skutočná láska.