Sesterstvo z inej dimenzie

Prišla ku mne vízia, neviem, možno symbolická vízia, možno z inej paralelnej reality mojej duše a možno naozaj vízia z inej reality vesmíru, z inej planéty. Videla som samu seba ako vstupujem do zástupu, veľkého zástupu mne podobných žien. Všetky sme boli rovnako oblečené, mali sme približne rovnaký vzhľad, postavu, vek a vyžarovanie. Zaujali ma jednoduché dlhé šaty, ktoré sme mali na sebe a ktoré mali okolo krku pásik v bledšej farbe ako zbytok šiat. Odohrávalo sa to na inej planéte s jemne zvlneným terénom bez ďalších vecí a objektov naokolo. Obloha bola v jednej farbe, akoby zahmlená, ale príjemne pokojná a vlastne všetko od šiat cez krajinu i oblohu bolo v rôznych odtieňoch jednej farby. Pôsobilo to veľmi upokojujúco a jednoducho. Prívetivo a milo. Avšak veľmi pokojne. Videla som samu seba ako prichádzam ku tichému a pokojnému zástupu žien, ktoré boli rovnomerne rozostúpené na povrchu krajiny a všetky boli otočené ku mne a ticho ma vítali. Akoby telepaticky. Tie, ktoré boli najbližšie ku mne, ma s jemným úsmevom nahlas vítali v zmysle, vitaj sestra naša... cítila som lásku, lásku všetkých sestier, cítila som sa prijatá, milovaná, pochopená, i bez zbytočných slov. Cítila som, že k nim patrím a že mi pri nich nič nechýba. V živote som nepocítila také prijatie v ľudskom spoločenstve. Ani vo vzťahoch so ženami či v ženskej skupine. Bolo to niečo veľmi uvoľňujúce. Vedela som, že si nemusím dávať pozor a že všetky sú úprimné. Ku koncu vízie ku mne prišla vízia pohľadu zhora na toto naše spoločenstvo, ktoré malo z výšky tvar jedného zvieraťa. To si však nechám pre seba, pretože to bola veľmi intímna a hlboká vízia a natoľko si ju ctím, že nemôžem prezradiť všetko. To zviera nesie posolstvo, ktoré mi je blízke a zároveň toto zviera ma už mnohému naučilo a dlho ma sprevádza.

Niekedy nie je možné zažívať skutočné hodnoty lásky, vzťahov a priateľstva v skutočnom živote. Naša duša po nich však prahne. Ak nemáme vytvorené silné duchovné základy a duchovné spojenie s božskou láskou, ľahko prepadáme do vzťahov plných nelásky a zneužívania. I preto je dobré dokázať byť nejaký čas sami a vybudovať si silný duchovný základ lásky v sebe, svoje vlastné vnútorné vzťahy s tým božským svetom a na základe poznania skutočných hodnôt božskej lásky, potom vedieť rozlišovať, čo je vo vonkajšom svete to pravé a čo sa iba tak tvári a nazýva. Mať silné duchovné vedenie nám potom dáva vnútornú silu vydržať pozemské skúšky i keď sme na všetko sami, teda ľudsky sami. Nie duchovne. Naša duša nikdy nie je opustená. Nikdy...