Strach písať o vesmíre?

Je to zvláštne, ale počas tvorby prvého článku ku posolstvám vesmíru som zažívala úzkosť. Nie veľkú, ale predsa bola kdesi v pozadí. Bol to strach, že budem považovaná za šialenú a stratím úplne všetkých ľudí. Akoby písať o vesmírnej láske a iných bytostiach bolo niečo, o čom sa písať nemá, o čom je lepšie nahlas nepremýšľať. Prísne zakázaná téma, Tabu, o ktorom sa nehovorí spôsobom, ktorý by mohol otvárať srdcia. Prečo by sme mali mať strach otvoriť svoje srdce veľkej vesmírnej láske? Alebo, kto chce, aby sme uverili, že sme tak sami a odkázaní iba na to, čo nám dá náš spoločenský systém? Čo je to za negatívny program v našom kolektívnom podvedomí?... a ako je možné, že ho mám tiež v sebe???

Písaním si ho môžem aspoň odstrániť a uchopiť svoju vlastnú slobodu ešte viac. Musím sa vedome očistiť, aby som mohla písať naozaj slobodne a zo srdca a tak svoje srdce otvorila ešte viac.

Je tu veľký poklad pre ľudí, v podobe otvorenia sa veľkej sile lásky, ktorá je v celom vesmíre a ktorá by zmenila všetko v nás i okolo nás. A to sa nášmu otrokárskemu systému nepáči. Ale tie zdroje tu sú, sú pre nás a my sa s nimi môžeme spojiť, pretože sme ich prirodzenou súčasťou. Je tu cesta, ak sa rozpomenieme a otvoríme svoje srdce...