Strach z ničoty

Pri riešení jedného životného problému som si uvedomila strach z ničoty. Pýtala som sa samej seba, prečo sa bojím ničoty? A hneď som dostala odpoveď: "Pretože sa bojíš, že nebudeš nič cítiť." Aha, teda ani lásku. Nebudem cítiť lásku.

Potom som zatvorila oči a vedome som sa ponorila do ničoty a do predstavy svojho absolútneho zmiznutia v tme čiernej diery. Náhle som s nádychom pocítila ako znovu povstávam z tejto ničoty a tmy a stávam sa všetkým, čím som. Ženou s plnými pocitmi a láskou k sebe i ku životu naokolo.

Skúmala som tento strach vo vzťahu ku iným ľuďom. Skúmala som svoju nespokojnosť ohľadom vzťahov, ktoré neboli tie pravé a neboli skutočne láskyplné. V ktorých som necítila skutočnú hlbokú lásku. A je jedno či sú to rodinné, priateľské alebo partnerské vzťahy.

Uvedomila som si, že nemá význam strácať čas a energiu trápením sa nad prázdnymi vzťahmi. I tak chcem predovšetkým cítiť lásku v sebe. Ten prúd lásky vo mne pochádza odo mňa a z najväčšieho zdroja lásky vo vesmíre. Z prapôvodnej ničoty. Iba si myslím, že môžem cítiť lásku cez druhých a vďaka nim. I keď je pravda, že vďaka nim môžem cez seba cítiť viac lásky, pretože nechávam zo seba prúdiť viac lásky. Nielen pre seba ale + pre druhých. Preto sú vzťahy také lákavé a nevyhnutné pre náš rast. Náš skutočný rast. Rast lásky v nás. Nie pomyselný osobnostný rast a dosahovanie akéhosi ešte väčšieho sebarozvoja a schopností...

Iba ak cítim lásku v sebe, môžem ju cítiť i ku druhým. A čím viac chcem milovať druhých, tým viac lásky si musím dať sama sebe, aby prameň nevyschol.

Myslím si, že cítiť lásku v sebe je esenciálna úloha ženy tu na Zemi. Je to viac ako dosahovanie vonkajších cieľov, ktoré nikdy náš skutočný smäd po láske neuhasia. Iba láska v nás a vzťahy sú tým, po čom ženy v skutočnosti naozaj túžia.