Tajomstvo zhmotňovania a ženy

Veľa sa hovorí o sile myšlienky a kvantovej fyzike, ale každý kto ide hlbšie, naozaj hlbšie so svojimi životnými skúsenosťami a ochotou vidieť celú pravdu, vie, že je to ešte trochu inak a vždy sa dá niekam posúvať.

Málo sa hovorí o dôležitom pocite v tele, ktorý je najsilnejším nástrojom zhmotňovania. Hovorí sa o sile pozitívneho myslenia, o sile vizualizácie, mentálnych technikách, i o pocitoch, ale priamo o tele už oveľa menej. Všetky spomenuté techniky fungujú a sú skvelé, ale nestačia. Vždy, keď sa o nich píše v nejakej knihe, často sa uvádza ako príklad niečo ako parkovací anjel, zhmotňovanie si parkovacieho miesta atď..., ale to mi nestačí. Je to síce dôležité, ale mňa osobne trápia oveľa dôležitejšie životné otázky. Často sa však v rôznych knihách a príručkách dočítame práve tieto úžasné malé zázraky, no na tých nestojí náš život ako taký. Vzťahy, zdravie, hodnoty, sebarealizácia... to sú skutočné témy oproti ktorým je parkovacie miesto, dokonca i samotné auto úplná banalita.

O čom teda chcem písať?

O veľmi dôležitom pocite v tele, môžeme ho nazvať i vibrácia tela, ale čím jednoduchšie ho nazveme, tým lepšie. Pocit v tele. Ak ten sa spojí s mysľou, máme to. Často je však jedno oddelené od druhého. Pre ženy je vždy lepšie začať telom ako mysľou, pretože ženské telo pozostáva z citlivých vlákien, ktoré sa stále snaží naša spoločnosť nezmyselne kontrolovať a tlačiť do neprirodzených foriem.

Zistila som, že môžem mať zároveň negatívne myšlienky a presvedčenia a zároveň si pestovať skvelý pocit v tele, ktorý ma udrží v tej správnej vibrácii úplne najviac a najdlhšie a potom zmení i moju myseľ. My ženy sme často odrezané od svojho tela. Dnes som prirodzená žena, ale keď si spomeniem na svoju mladosť ako som sa tlačila do módnej dokonalosti, do podpätkov, make-up, tuhé oblečenie, hyperaktivita, potláčanie prirodzených potrieb tela... keď si spomeniem ako som sa cítila a ako sa cítim dnes a ako sa chcem cítiť v budúcnosti, teda kam chcem smerovať, je to akoby som žila viacero rozdielnych životov. Tak som sa zmenila. No ani samotná prirodzenosť ešte nezaručuje, že sa cítime vo svojom tele naozaj doma. Skrývať sa za pohodlné a neosobné oblečenie zo strachu z odhalenia svojej jedinečnosti, tiež nie je veľká výhra.

Ako ženy sme najsilnejšie vo svojej jinovej telesnej sile. Je to sila, ktorá nie je vidieť, ale ktorá dokáže zmeniť atmosféru v jedinom okamihu. Stačí ak sa vo svojom vnútri spojíme s pocitom, ktorý chceme zažívať a príjmeme ho, i keď sa okolo nás deje úplný opak. Nedajme sa chytiť do pasce, že všetko to, čo sa deje okolo nás je naše zrkadlo. Akonáhle sa zameriame iba na seba, na svoj vnútorný pocit, ktorý chceme mať, staneme sa slobodnými a nebudeme stále sledovať, čo sa deje okolo nás, lebo to i tak nemôžeme ovplyvniť. Neberme si veci osobne, pretože to je cesta do pekiel.

Náš pocit, pocit, ktorý chceme v sebe mať je naše najväčšie tajomstvo šťastia. Ide len o to, či si ho dovolíme mať. Potom sa k nemu pridajú tak povestné pozitívne afirmácie a všetko sa spojí do veľkej sily zhmotňovania. Najprv si však musíme tento pocit zhmotniť sami v sebe. Nesnažme sa stále zhmotňovať to vonkajšie a to svetské. Zhmotňujme v sebe pocity, ktoré chceme zažívať a potom sa k tomu pridá i to svetské a vonkajšie ako rôzne malé i veľké úspechy a synchronicity. No čím viac sa budeme zameriavať pri zhmotňovaní na vonkajší svet, tým viac budeme strácať náš vnútorný svet až sa vyčerpáme a budeme mať pocit, že to vôbec nefunguje. Mať svoju vnútornú silu a pocit lásky zo seba je základ všetkého, čo chceme dosiahnuť, teda toho, na čom skutočne záleží, pretože dosiahnuť a dosiahnuť je tiež veľký rozdiel...