Vzrušenie či Vnútorný pokoj?

Pri tých pravých životných voľbách či už v oblasti vzťahov alebo poslania a sebarealizácie, zdravia, peňazí..., máme cítiť vzrušenie či vnútorný pokoj?

Vzrušenie je často vybičovanie seba samého na samý okraj dôležitosti ega a vnútorný pokoj je často láskavé prijatie seba i toho, čo je.

Vzrušenie je vždy na začiatku toho nového a je krásne a dobré, ale ak je vzrušenie za našimi kľúčovými rozhodnutiami, sú tieto rozhodnutia skutočne urobené s vyšším vedením našej Duše?

Vnútorný pokoj cítime hlboko v sebe vždy, keď konáme správne.

Vzrušenie je často iba sprievodný znak naplnenia túžob nášho ega, či naplnenia túžob a očakávaní, ktoré sme mali. Ale nie tých najhlbších. Pretože naplnenie tých pravých túžob Duše vždy sprevádza vnútorný pokoj.

Nehľadajme ľudí, ktorí nás vzrušujú takým tým nepokojným dynamickým spôsobom, ale nachádzajme ľudí, ktorí v nás vzbudzujú vnútorný pokoj a pohodu.

Dynamický život i vzrušenie je v poriadku, pokiaľ to nie je iba zásterka na naše ranené city, či nedostatočnosť lásky k sebe. Pokiaľ to nie je iba maska a povrchný manéver nášho ega.

To pravé vzrušenie prichádza zároveň s vnútorným pokojom, pretože vieme, že je to správne, to čo práve prežívame, konáme, či ako sa práve rozhodujeme. Vzrušenie a vnútorný pokoj sa dokonale dopĺňajú a sú posvätné.

Nezamieňajme si apatiu za vnútorný pokoj a únik za vzrušenie.

Skutočný vnútorný pokoj a skutočné vzrušenie ide často ruka v ruke a prirodzene sa vzájomne vyživuje a dopĺňa bez toho, aby sa snažili niečo kontrolovať. Stačí cítiť seba a život, ktorý žijeme...