Modlitba za pochopenie duchovného posolstva
Ak k nám opakovanie prichádzajú správy, symboly a posolstvá z duchovného sveta ako odpoveď na naše otázky, prosby o pomoc a radu a my im napriek tomu dostatočne nerozumieme, je čas vyslať prosbu o pochopenie vyššej múdrosti a zámeru.
Ak k nám opakovanie prichádzajú odpovede cez opakujúce sa karty vo výklade po dlhý čas, je to znamenie, že sme stále nepochopili ich celé posolstvo a proces, ktorý predstavujú, nie je v nás ešte ukončený. Niekedy to môže trvať mesiace či roky.
Ak žiadame odpoveď či radu cez karty a ona nám priam zázračným spôsobom odpovedá stále rovnako, je čas sa pozrieť hlbšie, pretože k nám vždy prichádzajú odpovede, ktoré sme schopní pochopiť a uchopiť, ale na to nestačí mentálne prijatie pravdy cez poučky o danom výklade, či zjednodušené posolstvá, ktoré sa nás do hĺbky v skutočnosti nedotýkajú.
V istom období života ku mne opakovane cez výklad tarotu prichádzali najprv karta veža a potom sa pripojila karta diabol a trvalo to viac ako rok a dokonca to prichádzalo nielen vo výkladoch, ktoré som si robila sama pre seba s rôznymi sadami tarotu, ale i cez výklad veštice, ktorá ma vôbec nepoznala.
Už som bola zúfalá z toho, že sa nikam neposúvam a stále vo mne hlodal pocit, že je to iba môj strach pozrieť sa hlbšie na celú podstatu problému.
Nakoniec som si pripravila kadidelnicu a v jeden teplý letný večer som na terase urobila malý obrad, modlitbu za pochopenie posolstva, ktoré mi nedávalo spať. A cítila som, že je v ňom viac ako som sa domnievala. A naozaj to tak bolo. Vôňa kadidla ma privádzala do iných rovín vnímania a dym z kadidelnice objímal karty veže a diabla, na ktoré som sa dívala a pýtala sa vyššej múdrosti, čo s tým? čo je so mnou a prečo?
Základný význam kariet:
Veža - zbúranie starých a klamlivých presvedčení, ega a domnienok, zbúranie nepravej osobnosti
Diabol - závislosť na..., posledná a rozhodujúca skúška, posledný boj, veľké rozhodnutie na rázcestí ciest dobra a zla, strach z pravdy
Karty môžu mať veľa ďalších významov v rôznych súvislostiach a životných situáciách.
Ako som sa dívala omámená kadidlom na tieto karty, odkryla sa mi pravda o mne a nebola to veľmi lichotivá pravda. Možno preto som ju predtým nechcela vidieť.
Veža bola symbolom mojich falošných masiek a hlavne rolí, ktoré som hrala, aby som nemusela byť sama sebou. Aby som bola prijatá druhými a aby som zapadla. Bolo to všetko to falošné ja, ktoré ma chránilo a dávalo mi istotu vo vonkajšom svete, ale zároveň dusilo moju dušu a bránilo mi žiť pravdu. Toto som už vedela dlhšie a až tak to mnou neotriaslo. Dlhšie som s tým pracovala a odbúravala to, čo bolo treba. Karta diabol bola väčší oriešok. Pochopila som, že predstavuje moje vlastné odmietnutie seba samej a zároveň závislosť na falošnom ja - maskách (karta veža).
Najhoršie si bolo pripustiť, že odmietam pravú ženskú podobu seba samej, pretože mám strach prísť o priazeň a lásku druhých ľudí. A že najmä odmietam svoju ženskosť v jej jinovej mäkkej podobe, ktorá sa nevie mužsky brániť a prebíjať v tomto svete. Ktorá je tak neuchopitelná, že je pre druhých neviditeľná a bezcenná, pretože naša spoločnosť je nastavená na výkon a hmatateľné výsledky, na neustálu kontrolu a plánovanie. Ja, ktorá som vždy milovala ženskosť a ženské témy, som zrazu pochopila, že na podvedomej úrovni nie som k sebe až tak ženská ako som si myslela.
Vždy som prežívala vnútorný pokoj a útočisko práve v tomto jinovom ženskom nastavení, kedy som sa nesnažila. Kedy som sa nechcela vmestiť do nejakej role a podoby - Ja som... Ja robím... Ja viem... Ja mám... a podobne. Vždy, keď som sa vzdala boja s dokazovaním toho či tamtoho a boja s presadzovaním sa, som nachádzala vnútorný mier a zmierenie samej so sebou. Ale strach z toho, že neprežijem v tomto svete, ma vždy stiahol späť na cestu rozumného falošného ega a kontroly. Neustálej kontroly všetkého a neustáleho posudzovania a plánovania a výsledky, výsledky a zisky...
Pochopila som, že tieto karty odo mňa chcú, aby som sa vzdala posledných brnení mužského sveta, aby som sa vydala na moju vlastnú cestu plnú jinu, ruží a ženskosti a najmä viery. Viery v dobro, viery v nádej a viery v sama seba.
Bolo bolestivé si pripustiť, že sa nemilujem v tej mojej pravej podobe, kedy som iba obyčajná a jednoduchá žena plná citov a cítenia. Nič viac a nič menej, iba city a ja v nich celá utopená, no spokojná, že som na tom správnom mieste a v správnom čase. Pretože ak cítim, viem, že som a viem, že som to Ja. To pravé Ja, ktoré nepotrebuje už žiadne prívlastky. Iba cíti a vie, že je, pretože cíti...
