Inšpirácia III
Je tam i iný svet
Pod týmto svetom je ešte iný svet, to, že ho nevidíš, neznamená, že ho niet
Kráčam dolu do svojho sveta, poznala som ho ako malé nevinné dieťa
A v tých hĺbkach hlbokých počujem pravdy večnej dych
Naše poslanie nás presahuje
Je nezmysel si myslieť, že raz dosiahneme ako ľudské bytosti na roveň tej sily, ktorá nás presahuje a ktorej slúžime ako vieme, cez naše poslanie. Poslanie je ako lúč svetla, ktorý nás prebudí a zasvätí na správnu cestu životom. Poslanie nám dáva silu zo zdroja, ale nemyslime si, že slúžiť svojmu poslaniu, znamená byť dokonalou ľudskou bytosťou. Bolesť, strach a naše tiene nezmiznú a neprestanú sa o nás pokúšať len preto, že žijeme naše poslanie. Práve naopak. Budú nás o to viac skúšať a pokúšať, aby sme ostali pevní a hodní nášho poslania. Nezačať žiť svoju pravdu a svoje poslanie zo strachu z chýb a svojej nedokonalosti (alebo z pýchy, lebo nechceme byť videní druhými ako chybujeme) je ako odmietnuť vstúpiť do rieky života. Buďme radi, že môžeme do nej vstúpiť a naučiť sa v nej plávať.
Rovnako je možné, že si niekto myslí, že ak žije svoje poslanie, jeho cesta dosiahla cieľ a jeho duša výšin. Avšak to je len začiatok ďalšej výzvy k rozkvetu. Ak si myslíme, že máme hotovo, nič sme nepochopili a život sa časom postará o to, aby sme opäť pochopili...
.
úplná žena
žena v tieni veľa mení
žena v tieni i teba zmení
žena z tieňa silou spieva
žena, ktorá vzišla zo svojich tieňov, je čiernou i bielou
ona je úplná žena, ktorá už otázky nemá
- Odpútanie sa od krivdy -
Vždy ten, kto má viac otvorené srdce, je i viac zodpovedný
Vždy ten, ktorý je vedomejší, drží opraty zauzlených vzťahov vo svojich rukách
Každý má dať toľko, koľko môže dať
Vedomý človek však musí dať viac, pretože jeho desiatok je väčší ako desiatok nevedomého človeka
To je božská spravodlivosť, nie ľudská, malý desiatok či veľký desiatok, sú si rovné
Nie vždy je náš rodič v roli vedomejšej duše, preto je na mieste urobiť prvý krok
Nie, neznamená to, nechať si ubližovať, ale mať v srdci mier a súcit, to je to, čo sa počíta
Súdim podľa osudu
Ľudia opovrhujú mojim telom, myslia si, že nie som dosť...
Sú to známi, neznámi, blízki i vzdialení, sú tu, aby súdili
Som sama a kráčajúc životom súdim, že neviem, kam vedie moja cesta
Srdce velí pravdu a lásku a cesty neprebádané
Som sama na ceste životom a súdim podľa osudu, že to tak asi má byť...
Plameň horí ďalej
Som v exile a som sama, ale plameň horí ďalej
Moje vnútro je svetlom, ktoré nikdy nezhasne
Som v exile a východisko nepoznám
Som sama a som ticho, mlčanie ma chráni, dáva mi ochranný plášť
Srdce ticho krváca, ale cítim, teda žijem
Som v exile a som sama, neznajúc, čo bude, nevadí, plameň horí ďalej...
Už nie som Ja, ego mi už nestačí, cítim, že som My
Ja a jednota sme My
Ja a tá veľká sila života sme My
Hovorím:"My...", keď myslím Ja
Je to možné?, som šialená? či len rozšírená, spojená a v jednote...
Milujem čas pred búrkou
Milujem ten krátky čas pred búrkou, keď sa dvíha vietor a temnie obloha
slnko zalieva krajinu poslednými lúčmi svetla
niekedy, na okamih, sa krajina zaleje zlato-oranžovým svetlom, je to ako ocitnúť sa v inom svete a v inom čase
len na pár sekúnd, je to ako posledný záblesk nebeskej žiary, ktorá sa zakrátko nechá pohltiť silou búrky
krátko, pred prvými kvapkami, sa vietor miluje s mojimi vlasmi
listy šuštia a stromy sa vlnia
je v tom oveľa viac lásky ako v pokojný slnečný deň
je to stretnutie sa síl, ktoré prinesú vlhkú plodnosť dažďa
milujem ten krátky čas pred búrkou, cítim sa v ňom uvoľnená i silná zároveň ako v náručí skutočného muža.
