Je tam i iný svet

Pod týmto svetom je ešte iný svet, to, že ho nevidíš, neznamená, že ho niet

Kráčam dolu do svojho sveta, poznala som ho ako malé nevinné dieťa

A v tých hĺbkach hlbokých počujem pravdy večnej dych

Naše poslanie nás presahuje

Je nezmysel si myslieť, že raz dosiahneme ako ľudské bytosti na roveň tej sily, ktorá nás presahuje a ktorej slúžime ako vieme, cez naše poslanie. Poslanie je ako lúč svetla, ktorý nás prebudí a zasvätí na správnu cestu životom. Poslanie nám dáva silu zo zdroja, ale nemyslime si, že slúžiť svojmu poslaniu, znamená byť dokonalou ľudskou bytosťou. Bolesť, strach a naše tiene nezmiznú a neprestanú sa o nás pokúšať len preto, že žijeme naše poslanie. Práve naopak. Budú nás o to viac skúšať a pokúšať, aby sme ostali pevní a hodní nášho poslania. Nezačať žiť svoju pravdu a svoje poslanie zo strachu z chýb a svojej nedokonalosti (alebo z pýchy, lebo nechceme byť videní druhými ako chybujeme) je ako odmietnuť vstúpiť do rieky života. Buďme radi, že môžeme do nej vstúpiť a naučiť sa v nej plávať.

Rovnako je možné, že si niekto myslí, že ak žije svoje poslanie, jeho cesta dosiahla cieľ a jeho duša výšin. Avšak to je len začiatok ďalšej výzvy k rozkvetu. Ak si myslíme, že máme hotovo, nič sme nepochopili a život sa časom postará o to, aby sme opäť pochopili...

.

úplná žena

žena v tieni veľa mení

žena v tieni i teba zmení

žena z tieňa silou spieva

žena, ktorá vzišla zo svojich tieňov, je čiernou i bielou

ona je úplná žena, ktorá už otázky nemá

- Odpútanie sa od krivdy -


Vždy ten, kto má viac otvorené srdce, je i viac zodpovedný

Vždy ten, ktorý je vedomejší, drží opraty zauzlených vzťahov vo svojich rukách

Každý má dať toľko, koľko môže dať

Vedomý človek však musí dať viac, pretože jeho desiatok je väčší ako desiatok nevedomého človeka

To je božská spravodlivosť, nie ľudská, malý desiatok či veľký desiatok, sú si rovné

Nie vždy je náš rodič v roli vedomejšej duše, preto je na mieste urobiť prvý krok

Nie, neznamená to, nechať si ubližovať, ale mať v srdci mier a súcit, to je to, čo sa počíta

Súdim podľa osudu

Ľudia opovrhujú mojim telom, myslia si, že nie som dosť...

Sú to známi, neznámi, blízki i vzdialení, sú tu, aby súdili

Som sama a kráčajúc životom súdim, že neviem, kam vedie moja cesta

Srdce velí pravdu a lásku a cesty neprebádané

Som sama na ceste životom a súdim podľa osudu, že to tak asi má byť...

Plameň horí ďalej

Som v exile a som sama, ale plameň horí ďalej

Moje vnútro je svetlom, ktoré nikdy nezhasne

Som v exile a východisko nepoznám

Som sama a som ticho, mlčanie ma chráni, dáva mi ochranný plášť

Srdce ticho krváca, ale cítim, teda žijem

Som v exile a som sama, neznajúc, čo bude, nevadí, plameň horí ďalej...


Už nie som Ja, ego mi už nestačí, cítim, že som My

Ja a jednota sme My

Ja a tá veľká sila života sme My

Hovorím:"My...", keď myslím Ja

Je to možné?, som šialená? či len rozšírená, spojená a v jednote...

Milujem čas pred búrkou

Milujem ten krátky čas pred búrkou, keď sa dvíha vietor a temnie obloha
slnko zalieva krajinu poslednými lúčmi svetla
niekedy, na okamih, sa krajina zaleje zlato-oranžovým svetlom, je to ako ocitnúť sa v inom svete a v inom čase
len na pár sekúnd, je to ako posledný záblesk nebeskej žiary, ktorá sa zakrátko nechá pohltiť silou búrky
krátko, pred prvými kvapkami, sa vietor miluje s mojimi vlasmi
listy šuštia a stromy sa vlnia
je v tom oveľa viac lásky ako v pokojný slnečný deň
je to stretnutie sa síl, ktoré prinesú vlhkú plodnosť dažďa
milujem ten krátky čas pred búrkou, cítim sa v ňom uvoľnená i silná zároveň ako v náručí skutočného muža.