Môj šamanizmus, ako ho volám, je moje vlastné vnímanie šamanizmu a nepodlieha žiadnemu vonkajšiemu učeniu. Vychádza iba z mojich skúseností a vzťahu s prírodou a s inými svetmi. Je to jednoduché vyjadrenie môjho vzťahu k životu, ktorý ma obklopuje a ktorého som prirodzenou súčasťou.

Vnímam svoj vzťah ku svetu ľudí, ku svetu prírody, k vesmíru, ku astrálnym svetom i k samotnej Láske - sile, ktorá prestupuje všetko.

Som šamanka? Necítim sa tak, ani sa tak nechcem nazývať, rovnako ako sa nechcem nazývať čarodejnica, vedma, či ... Necítim to tak. Akékoľvek takéto pomenovanie ma obmedzuje. Stačí mi moje meno.

Nikdy som neštudovala šamanizmus ako taký a vnímam ho ako poznanie jednotlivých svetov a schopnosť sa presúvať medzi nimi, rešpektujúc ich jednotu a svoje miesto v tejto jednote, ktorej som súčasťou.

Pri jednej ťažkej životnej situácii som už nemala síl  a ani poňatia, čo ďalej. Iba som si ľahla na posteľ a odovzdala som sa slovami: "Odovzdávam svoje telo vyšším silám, Duši..." mysliac vyššie sily dobra, sily lásky a svoju dušu.

Prečo telo? V tej chvíli som to tak cítila a potom som si uvedomila, že som sa potrebovala povzniesť nad svoje pozemské trápenie, odpojiť sa od tkz. falošného ega, ktoré vidí iba to, čo vidí. Nedostala som sa do žiadneho tranzu ani nevedomého stavu. Nevyhľadávam žiadne hraničné, či umelo vyvolané stavy. Rada iba načúvam duši a nechávam sa viesť v plnom vedomí a cítení i tela.

Len tak som ležala a dýchala. Videla som, že sa deje i niečo iné, keďže ku mne prišla vízia ako mi zo srdca stúpa biely oblak, dym, akási hmlovina, ktorá vystupuje cez srdce a z ktorej sa tvorí postava mňa samotnej. Pocítila som istú úľavu, pretože som bola v tele i mimo tela. Vedela som, že je svet tu i tam. Tento stav bol veľmi jemný a tichý. Vnímala som plným vedomím seba, svoje telo, myšlienky, pocity, ale i to, čo sa odohráva na inej úrovni mojej existencie.

Po tomto krátkom zážitku prišlo uvedomenie, že takto to je. Som v tele, som i niekde inde, no som i súčasťou všetkého naokolo. Nemusím sa spoliehať iba na to, čo vidím pozemskými očami, sily života pochádzajú z iných svetov a rôzne sa prelievajú a premieňajú naprieč rôznymi svetmi. Až tu som konečne pochopila to šamanské tvrdenie - cestovanie medzi svetmi. I keď to nebol trans či nejaký trip v zmenenom stave vedomia. Tieto spôsoby ma nepriťahujú. Som rada v plnom vnímaní seba a svojho pozemského života a zároveň vnímajúca i to za tým... To pre mňa predstavuje bezpečnú rovnováhu a harmóniu, ktorá vytvára mier.

Po tejto skúsenosti sa naďalej dokážem napojiť i na svoje vyššie bytie a byť i v tele, pretože sa venujem rozvíjaniu a rozširovaniu tohto stavu a vnímania. Vidím to ako cestu pre seba ako zvládať s pokojom a vyrovnanosťou pozemský život, svoj strach, pocity a ... Túžim v sebe prehlbovať toto spojenie a budovať mosty, ktoré rešpektujú zákony všetkých svetov.

Vždy však vychádzam z tela iným otvorom, čakrou, jednoducho vždy tam, kde cítim najväčší tlak či nerovnováhu na emočnej úrovni, teda tam, kde cítim najväčšiu emočnú bolesť. Nie je to únik, pretože mi to prináša uvedomenie, že moje pravé ja nie je obmedzované, ubolené či nedokonalé. Dokážem sa tak vnímať z vyššej perspektívy a zároveň neunikať zo svojho tela, tým by som si nepomohla a svojmu telu už vôbec nie. Pre mňa je dôležité sa s láskou pozrieť na svoje telo v tomto stave a vedieť sa zamerať na to, čo skutočne potrebuje a potom mu to poskytnúť. Nevnímam telo ako oddelené od duše, ale duša je tá, ktorá môže rozhodovať a riadiť. To je podstata. Duša si utká telo pre pozemský život a preto iba ona vie, ako ho utkať znova, či už na fyzickej, emočnej, mentálnej či inej úrovni, ktorá je poškodená či inak v nerovnováhe so svetlom, ktoré je podstatou Duše.