Sila, ktorá nás stvorila

V duchovnom vývoji, na ceste životom, skúsenosťami, vekom... jednoducho raz príde bod, kedy skutočne nevieme a neveríme. Neveríme už na boha na obláčiku, neveríme na iné lákavé božstvá z iných kultúr, neveríme ani na akúsi pozitívnu silu nového hnutia, neveríme metafyzike, lebo ani tej až tak nerozumieme. A už vôbec neveríme na iné bytosti, pretože bývajú naivne zobrazované a popisované, dalo by sa povedať v rámci možností obmedzenej ľudskej predstavivosti a často s dávkou gýčovitosti, napriek tomu aké ušľachtilé hodnoty a sily nesú.

U mňa nastal bod rozčarovania pred niekoľkými rokmi. Moji obľúbení anjeli, víly a iné bytosti, či svätí, všetko som odrazu videla inak. Nie že by neboli, ale sú  našim nezrelým spôsobom vnímania skreslení do rozprávok. Všetky tieto bytosti nesú hodnoty lásky, lásku samotnú, to áno, ale keďže sa jedná o veľmi abstraktné pojmy a neuchopitelné pojmy, máme sklon ich personifikovať a premieňať na rôzne božstvá podobné človeku či prírodným bytostiam a i. Na tom nie je nič zlé, ale príde bod, kedy to prehliadneme a nestačí nám to. Chceme viac, chceme väčšiu hĺbku a pravdu.

Vtedy môže nastať doba temna i beznádeje, pretože vieme, že je niečo, ale vlastne o tom nič nevieme a nevieme si to predstaviť a osloviť to. Chceme sa modliť a vlastne nemáme k čomu, či ku komu ako kedysi, keď sme verili na... Mne sa to stalo a vôbec nie je ľahké sa potýkať s neistotou a nevedením. Čím idem ďalej, tým viac vidím veľké tajomstvo života, ale jediné čo vidím je to skryté tajomstvo, ktoré sa zväčšuje, čím viac sa k nemu približujem. Na druhej strane niet cesty späť, pretože klamstvá a naivné predstavy ma nebavia, neuspokojujú a bránia rozletu duše. Je to cesta skutočného odovzdania sa niečomu, čo nás presahuje a čo presahuje všetko.

Tak som si našla svoju modlitbu či afirmáciu, ktorá mi konečne pomohla. Dlho som sa vlastne nemohla a nemala kam obracať a kam odovzdávať svoje bôle, pretože som vnútorne cítila, že staré predstavy mi už neslúžia a neviem sa im odovzdať a nové paradigmy tu ešte neboli. A pre duševné zdravie je veľmi dôležité mať komu a kam odovzdať svoje starosti, pomodliť sa, požiadať o pomoc, radu, vedenie, odovzdať sa a s pokorou prijať, čo príde od...? Toto mi dlho chýbalo a bolo to skutočne ťažké. Stále si hľadám cestu k tomu božskému a to tak, aby to bolo čo najpravdivejšie a najčistejšie bez prímesí naivných vieroúk, ale prvý krok bol práve vtedy, keď som objavila túto vetu:

"Sila, ktorá si ma stvorila..."

 alebo "Láska, ktorá si ma stvorila..."

"pomôž mi prosím"

"visliš ma"

"ukáž mi cestu"

"lieč ma"

"prosím, ...."

"daj mi silu"

"a iné..."

Sila, ktorá si ma stvorila... áno sila, ktorá ma stvorila je pre mňa sila, ktorú síce neviem jasne opísať, uchopiť, či pochopiť, ale viem, že je, lebo som i ja, jeden z mnohých zázrakov a prejavov života. Som jej dôkaz a jej sila je vo mne. Ja som kúsok tej sily, preto ju môžem volať o pomoc. 

Nič konkrétne si pod touto silou nepredstavujem, ale cítim, že sa jej môžem úplne odovzdať a prináša mi to vnútorný pokoj a mier, lebo viem, že je, pretože som i ja, som jej žijúcim dôkazom a dieťaťom. Ctím túto veľkú Silu a nachádzam k nej cestu každý deň viac a viac.