Škaredá či Pekná

Schopnosť rozlišovania je dôležitá, niečo je čierne a niečo biele a väčšina vecí je čiernobiela ako naše duše. Problém nastáva, keď seba posudzujeme na základe úzkych a obmedzujúcich merítok.

Som pekná? Múdra? Šikovná? Vtipná? Zábavná? Očarujúca? Väčšinou si bohužiaľ v duchu hovoríme, že sme škaredé, hlúpe, blbé, nudné, nechutné... a ešte neviem aké. 

Pozitívna vlna myslenia prináša prácu s pozitívnymi afirmáciami. Tu však môže byť isté úskalie a práve ono nás vrhá do víru neustáleho boja a nespokojnosti. Vždy, ak si hovoríme, že sme krásne, múdre, božské a neviem aké, aby sme podporili sebalásku ako radí pozitívna motivácia:

a) v prvom rade automaticky vytvárame polaritu, pretože ak je niečo pekné, existuje i niečo škaredé a podobne... a to je veľmi nebezpečná pasca, ktorá nám potom ten druhý pól môže ukázať cez druhých ľudí alebo keď už nevládzeme pozitívne myslieť, tak padáme myslením na dno druhého extrému, teda do opačnej neželanej polarity a cítime sa ako tie najhoršie bytosti na svete.

b) škatuľkujeme a to je nebezpečné pre celistvosť duše, okrešeme sa na známe pozitívne slová a vlastnosti, na známe škatuľky a archetypy, role a masky, ktoré sa nám páčia, sú i našou súčasťou, ale nie sú celistvým vyjadrením toho, kým sme. 

Čo je však celistvým a pravdivým vyjadrením toho, kým sme? 

Pravda je taká, že to nejde vysloviť, sformulovať do pekne znejúcej afirmácie a už vôbec to nie je možné pochopiť úplne. Iba ak prijmeme skutočnosť, že seba - dušu, je možné iba cítiť, ale nie uchopiť hmatateľne, nájdeme želaný pokoj a zmierenie a pochopíme, že duša - my sme ako vír energie, ktorý má v sebe všetko a to ako tancuje je práve tá jedinečnosť každej duše.

"Odosobniť sa od chvály i hany, potlesku i vypískania, od sympatií i nesympatií, iba to nás robí skutočne slobodnými ľuďmi." 

Je to jedna z najťažších skúšok na ceste životom.

Ak robíme niečo iba preto, že sme za to chválení, nie sme pravdiví. Môžeme pokojne i sadiť stromy a zbierať odpadky v lese, ale ak to robíme iba pre pochvalu či pocit, že sa tak stávame lepšími ľuďmi ako tí druhí, tak to je tiež pasca, ktorá dusí dušu.

"Byť v pravde a konať pravdivo, bez ohľadu na chválu či hanu, vyžaduje tú najväčšiu odvahu, odvahu žiť seba."