Stredoveká báseň

Všetkým TÝM, ktoré zomreli - vyzlečené donaha, oholené, ostrihané.

Všetkým TÝM, ktoré márne kričali k veľkej Bohyni, lebo ich jazyky boli vytrhnuté od koreňa.

Všetkým TÝM, ktoré boli prebodnuté, naťahované na škripec, lámané na kolese za hriechy inkvizítorov.

Všetkým TÝM, ktorých krása pobúrila ich mučiteľov k zúrivosti, a Tým, ktorých nepeknosť spôsobila to isté.

Všetkým TÝM, ktoré neboli ani pekné ani škaredé, ale nemohli sa podrobiť.

Všetkým TÝM bystrým prstom, zlomeným v mučiacom nástroji.

Všetkým TÝM mäkkým ramenám, vymknutým z kĺbových jamiek.

Všetkým TÝM dozrievajúcim prsiam, vytrhnutým žeravými kliešťami.

Všetkým TÝM pôrodným babiciam, zabitým iba preto, že priviedli na nedokonalý svet človeka.

Všetkým TÝMTO čarodejniciam - Ženám, mojim SESTRÁM, ktoré dýchali voľne, keď ich brali plamene, lebo keď opúšťali svoje ženské telá, keď ich ohorené mäso padalo ako ovocie do plameňov, vedeli, že smrť sama očistí ich od hriechu, že boli porodené ženami, ktoré sú viac než len súhrn častí.

Anonym, 16. storočie (Ken, Radford: Tales on Witches an Sorcery)