Stretnutie s modlivkou zelenou

Koncom leta som sa začala venovať modlitbám a rozvíjala som dôveru srdca v božskú prozreteľnosť. Prechádzala som neľahkými situáciami v súkromí a cítila som, že bez dôvery vo vyššie sily to nezvládnem. V záhrade mám viacero menších oltárov, alebo skôr miest, kde sa môžem zastaviť a rozjímať. A tak som zaviedla modlitby do svojho každodenného režimu a priniesli mi veľa vnútorného kľudu. A nielen to... Ako odpoveď na moje nové naladenie mi raz večer skočila v záhrade na ľavý malíček modlivka. Dlhé roky som modlivku nevidela a skutočne ma potešilo, že je obyvateľkou mojej záhrady práve v časti, kde mám divú lúku a kamenný oltár. 

Neskôr som si o nej prečítala zaujímavé šamanské správy. Vraj v starovekej Číne ju duchovní žiaci pozorovali a učili sa tak rozvíjať svoju cchi. Modlivka sa pri čakaní na korisť zastaví, zopne predné ruky a vyzerá akoby sa modlila. Je v hlbokom sústredení. Predstavuje schopnosť napojiť sa na vyššie vedomie a ohýbať čas. Nenechať sa vláčiť časom. Pripomína nám spojenie s vyššími úrovňami bytia. 

O pár dní neskôr som ju opäť videla poletovať v záhrade a vzala som si ju na ruku. Má neskutočne zaujímavé oči, alebo skôr bielko. Hypnotizujúce. Hlboké, akoby v ňom bol celý ďalší svet. Obdivovala som jej krásu a telíčko. Som rada, že mi pripomenula, že modlitba je skutočne božský spôsob, ak nie ten najbožskejší na spojenie sa s celkom.