V dobrom i v zlom so životom

Je možné sa jedného dňa prebudiť s pocitom zmierenia a s pocitom, že to je v poriadku?... i napriek tomu, že sa všetko už rozsypalo a vyhliadky na zlepšenie žiadne...

Niektoré životné skúšky sú o tom, že sa od nás chce, aby sme boli verní božskej podstate v dobrom i v zlom. Niektoré sú zasa o tom, aby sme odpustili, pochopili minulosť, prepísali svoje staré bloky a presvedčenia, uvoľnili emócie, presunuli sa do svojej ženskej či mužskej polarity, začali byť konečne sami sebou, získali späť sebalásku a sebaúctu a i..., no veď to poznáme, sú to témy, ktoré sú sebarozvoja a duchovného života dnes plné.

Ale môžu byť i skúšky, kedy sa nás vesmír pýta, budeš so mnou i keď sa ti nebude v ničom dariť? Budeš naďalej veriť? Budeš ma naďalej milovať? Skutočne???

Raz som počula krásne príslovie, že "Láska znamená zostať"

Zostávame my verní životu s mierom a pokojom v srdci, s pokorou, ktorá odháňa všetky negatívne prejavy strachu a sebaľútosti? Toto je veľká skúška a je veľmi dôležitá pre tých, ktorých viera je skúšaná. Veríme iba keď sa nám veci zhmotňujú na počkanie alebo veríme vždy, lebo cítime v hĺbke srdca, že patríme tomuto veľkému tajomstvu života?

Takáto skúška viery býva i súčasťou psychospirituálnej krízy. Nie vždy, ale môže byť jej finálnym testom a spôsobom ako zistiť, či sme skutočne spojení s tým, čo nás presahuje a či máme skutočnú dôveru. Nielen takú instantnú, kedy veríme iba ak prichádzajú rýchle výsledky a všetkých, ktorým sa to nedeje považujeme za menej duchovne vyspelých. Alebo podceňujeme sami seba, lebo nie sme tam, kde by sme chceli byť. To sú často pasce.

No niekedy príde čas, že sme už unavení byť stále nešťastní a získame akýsi vnútorný pokoj i napriek tomu všetkému. Hovorí sa tomu i prijatie. Znie to jednoducho, ale... najprv skúšame všetko možné i nemožné a nakoniec si možno povieme, že i napriek tomu sa chceme vo svojom vnútri a sami so sebou cítiť dobre. A tak sa tak začneme cítiť.

Tie najväčšie životné skúšky sú vždy o našej viere a dôvere v život. Sú vždy o tom, či sa nezľakneme samoty a toho, že sme na to naozaj sami. Ale vlastne je to veľmi jednoduché. Veriť a dôverovať, že to má nejaký význam a cestu a že my sme správne umiestnení v príbehu života. Ako inak by to mohlo byť. Vesmír sa nikdy nemýli.