Luna najbližšie ku Zemi, v bode mesačnej dráhy nazývanom Biela Luna

Spln, aký tu bol naposledy v roku 1948. Luna väčšia a žiarivejšia ako inokedy a v tej najtesnejšej blízkosti k Zemi. A na ďalší takýto superspln budeme čakať 18 rokov. Priznám sa, že táto informácia ma zastihla krátko pred splnom. 

No predtým, pár dní pred splnom som začala mať zvláštnu víziu. Stále sa pred mnou objavovala voda, videla som prúd rieky rovno pred mojimi nohami. Vízia sa mi nenápadne vracala niekoľko dní pred splnom pri bežných činnostiach všedného dňa. Cítila som, že mám prekročiť túto rieku. Výzva prekročiť a zabudnúť. Prekročiť a vstúpiť do nového života. Zároveň som cítila ako sa mi prehlbuje cítenie v oblasti srdca.

Keď som sa dozvedela o supersplne, začala som to vnímať ako súvislosť, ale nebola som si istá. No po splne vízia úplne opadla a nevrátila sa. Bol to skutočne vplyv tohoto silného splnu.

Krátko pred splnom som svoju víziu vedome posunula a prekročila som tú rieku. Cítila som, ako sa dostávam na novú úroveň vnímania reality a cítenia. Nepremýšľala som nad tým viac a pripravovala som si obrady na deň splnu. Rozhodla som sa pre obrady odovzdania srdca a obrad na podporu splnenia môjho sna. Požehnala som v mesačnom svite veľký kameň v tvare srdca a nechala som sa unášať krásou okamihu.

Nikdy by ma však nenapadlo aké silné volanie a vplyv na mňa môže mať Luna. Táto skúsenosť zväčšila môj rešpekt voči prírodným zákonom života.