Vizualizácia - Oceán ženského lona

Táto krásna vizualizácia lieči ženské lono, vytvára hĺbku a priestor v našom vnútri, kde sa tvoria a vznikajú tie najväčšie zázraky. Učí nás ako prirodzene priťahovať a púšťať to, po čom zo srdca túžime. Pri vizualizácii ani nie je nutné sa zameriavať na nejaký konkrétny cieľ či predstavu, čo by sme chceli, ale predovšetkým je o budovaní pocitu, ktorý chceme v živote zažívať a to ostatné sa stane akoby samé. Na základe tohto nášho silného pocitu si pritiahneme do života s prílivom ženského oceánu to, čo skutočne chceme a potrebujeme a pustíme s odlivom to, čo už nepotrebujeme a čo nám je na obtiaž a kalí naše čisté vody.

Oceán každej z nás je iný. A u každej z nás sa neustále mení a premieňa tak ako plynú naše sny, pocity a život. Tichý a pokojný, rozbúrený a nástojčivý, divoký a nebezpečný, ožiarený slnkom či lunou, v letnom dni či v studenom mraze. Každá máme svoje lono vo svojich vlnách a farbách.

Vizualizácia - Oceán ženského lona

Naladíme sa na vnútorný priestor lona, nášho ženského pokladu. Predstavíme si oceán, ktorý nás obmíva prílivom a odlivom. Príliv prináša všetko, po čom túžime a čo potrebujeme k životu. Odliv nás očisťuje a oslobodzuje od všetkého, čo už nepotrebujeme. Tento liečivý cyklus sa opakuje neustále a nekonečne. Nie je prílivu bez odlivu a naopak. Aký je náš vnútorný oceán? Aký ho vidíme? Čo nám o nás prezrádza?

Nádych - príliv

Výdych - odliv

Môžeme si zvoliť afirmáciu a spojiť ju s vizualizáciou. Najlepšie je zvoliť si ako sa chceme cítiť. Napr. chceme zažívať vnútorný pokoj. Predstavíme si pokojný oceán a jemné vlnky, ktoré prichádzajú a odchádzajú v našom lone. Navodzujeme si predstavu oceánu, ktorá nás spája s pocitom, ktorý túžime zažívať v živote. Možno nájdeme na internete obrázok, ktorý v nás dokonale vzbudzuje pocit, ktorý túžime mať stále. Môžeme si ho predstavovať a prijať za svoj. Je dobré si takýto obrázok dať i na pozadie počítača...

Chceme vedieť ako sa skutočne cítime a prijať svoje pocity? Naladíme sa na svoje lono a necháme vnútornému vhľadu nech nám ukáže náš vnútorný oceán. Niekedy môže divoko narážať na skaly a rozmývať celé pobrežie a drancovať pevninu. Niekedy sú naše skutočné pocity tak silné, že je dobré dovoliť vnútornému oceánu nech sa vyblázni ako potrebuje. Tak dlho a silno ako potrebujeme. Niekedy je ho sotva videť a počuť. V tichom smútku jemne hladí pobrežie a dýcha mesačný svit.

"Sila nášho vnútorného oceánu je nekonečná, prijmime ju! Oslobodí nás od všetkých rozhodnutí, ktoré nás držia v zajatí obmedzeného života"