Ženy a šaty

Šaty sú pre mňa výrazom toho, kým som. Štýlom ukazujem, aká som, ako sa cítim a čomu verím. V živote som mala rôzne módne obdobia s rôznym prístupom ku obliekaniu a nakupovaniu. Dnes beriem ohľad na ekológiu, nakupujem hlavne v secondhandoch, u lokálnych handmade výrobcoch a hlavne mám oveľa menej oblečenia ako kedysi. Periem bio a oblečenie, ktoré už nechcem, posúvam ďalej.

Chcem však písať o veľmi špecifickom vzťahu oblečenia a žien. Tento intímny vzťah, ktorý má so šatami veľa žien, mám i ja a celý život. Zaujímavá je metóda Octo codes Táni Havlíčkovej. Ale sama vnímam ako je dôležité sa oprostiť od akýchkoľvek škatuliek a profilov a nájsť to, čo je iba moje a vyviera zo mňa. A čo mi prináša radosť a blaho na tele.

Vždy, keď nastane nejaká hlboká zmena v mojom vnútri, niekedy stačí, aby sa odvalila zo mňa ďalšia vrstva bolesti, mylné presvedčenie, maska či nastalo uvedomenie a prijatie nového pohľadu, nastáva následne očista skrine. A je to tak vždy. Niekedy vyradím niečo, v čom sa už dlhšie necítim dobre, niekedy je toho viac, najmä ak to patrí do úplne iného obdobia môjho života ako žijem v prítomnosti, či do akého obdobia života práve vstupujem.

Vždy, keď niečo vyradím, cítim úľavu a viem, že je to dôsledok mojej vnútornej premeny, ktorá tomu predchádzala. Akoby som odkladala staré masky a brnenia, ktorými som chcela sebe a svetu niečo dokázať. Dokázať aká som, i keď taká vlastne nie som. Dokázať, že som viac alebo dosť dobrá na to či tamto. Dokázať, že som dosť krásna či múdra a bohvie čo ešte...

"Šaty neradno podceňovať. Sú na našom tele celý deň a sú našimi milencami viac ako naši skutoční milenci. Správny výber šiat je preto rovnako dôležitý ako správny výber milenca."

Oblečenie tu nie je preto, aby budovalo našu prestíž a hodnotu, ale aby nás podporovalo na našej ceste životom. Naše oblečenie môže byť rôzne, ale ak ho nemilujeme, nie je to pravé pre nás.

Oblečenie na doma vnímam ako najdôležitejší prvok oblečenia. Doma a s blízkymi sa zvyčajne cítime najlepšie a naše oblečenie by malo odrážať dôležitosť tohto času. Cítiť sa krásna pre seba je najdôležitejšie, ale naše domáce oblečenie tomu často nezodpovedá. "Na doma to stačí..." to je od základu veľmi zlé nastavenie, pretože domov je základ pre náš život. Preto chodím doma oblečená tak, že sa mi to skutočne páči. Oblečenie môže byť obnosenejšie, či s malými nevypratelnými nedokonalosťami, ale vždy je to krásne oblečenie. Teda krásne pre mňa a cítim sa v ňom dobre. I pri upratovaní a pri práci v záhrade mám šaty či sukňu. Nevidím dôvod robiť zo seba strašiaka, keď pracujem v mojej milovanej záhrade alebo keď sa starám o svoj domov a jeho útulnosť.

Páči sa mi noblesa žien z mnohých tradičných kultúr, ktoré i napriek prostrediu a podmienkam, v ktorých žijú, stále vyzerajú a obliekajú sa ako ženy. A mnohé sa i zdobia. Dáva im to úplne iný nádych a šarm. My, ženy v tkz. civilizovanom svete chodíme paradoxne často horšie oblečené. Niekedy je to vskutku smutný pohľad. Emancipácia z nás nespravila rovnoprávne stvorenia, ale stvorenia rovnaké ako muži. Je krásne mať slobodu si vybrať, ako chcem vyzerať a čo si chcem obliecť, ale popravde túto slobodu v uliciach vôbec nevidím. Šedosť nášho sveta je desivá. A ešte smutnejšie je, že všade, kde prenikne naša moderná kultúra, sa stráca farebnosť života a  tradícií ako daň za tkz. rovnoprávnu slobodu a spoločnosť.

Tak ako by sme sa "mali" obliekať? Každá podľa seba.

To však vyžaduje najprv cítiť seba, svoje telo, poznať svoje skutočné túžby a vedieť, že máme Dušu. Tak sa nestaneme prázdnou kópiou iných či kópiou nestálych módnych trendov.

"Nosenie šiat je výrazom slobodnej voľby, ktorá odkazuje na našu Dušu."