Žitie posvätného ženstva

V treťom texte sa budem venovať životu ženy, ktorá nesie v sebe svetlo veľkej bohyne. Hovoríme samozrejme o svetle duše, ale cez ženu sa toto svetlo prejavuje ženským spôsobom. Môžeme ho tiež nazvať svetlom života, svetlom večného jinu, svetlom veľkej bohyne...

Takúto ženu zároveň volám kňažka bohyne alebo kňažka veľkej bohyne, mysliac tým ženu, ktorá v sebe vedome nesie svetlo svojej duše a prijíma svetlo i z nekonečného zdroja života a lásky.

Všetky slová ako kňažka, bohyňa a iné duchovné pojmy treba vnímať hlbšie a zároveň metaforicky, pretože každý si pod tým môže predstaviť niečo iné. Vnímajte vibráciu viac ako moje slová, ktoré sú vždy len obmedzeným spôsobom vyjadrovania a ak by ste písali text na túto tému vy, použili by ste zrejme iné pojmy či slovné spojenia.

V prvom texte som písala o spojení sa s cnosťami ako so silami večnej lásky a potom nasledoval text o vnímaní našich častí a o rozšírenom vnímaní seba samého. Tento text je o tom, ako niesť svetlo bohyne, byť s ním v spojení i v neblahých časoch a ostať tou, ktorou som vo svojej pravdivej podstate.

Uvedomila som si, že i napriek životným ťažkostiam a bolestiam, chcem v sebe vedome niesť toto svetlo a neustále sa k nemu vracať ako ku svojej jedinej a večnej úteche. Uvedomenie si, že som svetlo nestačí, dôležité je rozhodnúť sa ho niesť i v každodenných situáciách a i v tých, kedy sme zahnané do kúta. Vždy, keď sa nadýchnem do tohoto svetla, cítim seba a môžem vnímať i lásku, nielen bolesť či starosti, ktoré ma práve obklopujú či strach, ktorý mi zviera srdce. Tieto životné skúsenosti, ktoré bolia, neodídu, ale ak v nich udržím spojenie so svojim vnútorným svetlom, prejdem nimi dôstojne. Neupadnem na duchu. Neuverím, že som menej, pretože... Nezatrpknem, i keď to veľmi bolí. Iste, dôsledky a jazvy budú, ale spojenie so svojim vnútorným svetlom je to, čo nás vnútorne a nakoniec i navonok narovnáva. Narovnáva do dôstojnosti. Nie, nikto iní to nemusí vidieť ani podporovať. Píšem práve o takých situáciách, kedy sme na to samé. Podstatné je to, čo sa deje v nás. Okrem zmätenia, bolesti, strachu, hnevu a iných pocitov, je nevyhnutné byť i v spojení so svojim svetlom. To z nás robí skutočné pozemské bohyne.

Ak nám v živote neostane nič, čo by sme mohli skutočne ovplyvniť, ostane nám len náš vnútorný svet a spojenie s našou dušou. S našim svetlom. Ale to je v skutočnosti ten najväčší poklad, ktorý stojí za všetky poklady sveta. To je ten zdroj života, ktorý sa nemení, je večný a nezničiteľný. Naša duša a jej svetlo. V ťažkých životných situáciách môžeme stratiť všetko, i spojenie s našou dušou, pretože uveríme, že sme to, čo sa nám deje. Ak sa nám niečo také deje, sú len dve možnosti. Prežitie s dušou, alebo prežitie bez duše, ktoré vedie k mŕtvemu životu. Vždy je možný návrat spojenia s dušou a jej svetlom, ale je to len a len na nás. Tu naozaj ostávame sami a je nemožné čakať pomoc zvonka. To je asi tá najťažšia skúška, keď zmiznú z nášho dohľadu anjeli, božské bytosti i životné synchronicity a ostaneme skutočne sami. Tam už nie je odbočka či pomocná ruka. Je tu iba jedna a tá posledná voľba s dvoma možnosťami. Prijímaš svoju dušu alebo nie?

Nie je to ľahké, ale niektorí ľudia to v živote musia zažiť, aby sa stali tými, ktorými sú vo svojej hĺbke a aby nepremárnili vzácny čas, ktorý tu na Zemi dostali. Je to samozrejme záležitosť mužov i žien, ale ja píšem zo ženskej perspektívy.

Prišli ku mne tieto krátke posolstvá, ktoré môžu nasmerovať cestu pozemskej bohyne:

Kňažka bohyne v sebe nesie Svetlo života za každých okolností.

Kňažka bohyne/posvätného ženstva/večného jinu, je ako križovatka/spojnica síl a svetov, ktoré nás obklopujú.

Nie vonkajšie znaky ako oblečenie, šperky, obrady, robia zo ženy kňažku bohyne, ale práve jej vyžarovanie a večné svetlo, ktoré nesie v sebe, z nej robia skutočnú kňažku bohyne. Avšak každá vedomá kňažka bohyne dbá na to, aby v rámci svojich možností bola vždy čo najpravdivejším stelesnením kňažky bohyne i navonok.