Zvláštny sen

Nadránom (práve v prvý školský deň v septembri) sa mi začal snívať sen posplietaný zo spomienok zo školských čias, ktorý v sebe obsahoval pocity potlačenia, strachu, stresu a poprenia seba sama. Po ňom akoby z ničoho nič začal veľmi zvláštny sen akoby z iného, skutočne snového sveta alebo skôr z desivého psycho hororu.

Krásny les v opare a v jeho hĺbke krásny kaštieľ. A v ňom plno mladých dievčat v pastelových šatách, v nafúknutých sukničkách z tylu, ktoré vyzerali akoby dokonalé polovice gule, ako tienidlá na koláče. Vlasy samá rokoková kudrlinka a všetko vyzeralo tak dokonale a čisto, až šiel z toho des. Jedli krásne koláčiky v sladkých pastelových farbách a vtedy som pochopila, že tie koláčiky sú otrávené a kto ich zje, stane sa na nich závislí a už nikdy neopustí kaštieľ. Stratí slobodnú vôľu, zabudne kým je. Kaštieľu vládla zlá krásna pani so svojimi sluhami. Des z celej tejto desivej hry v zabudnutom kaštieli uprostred lesa ma začal prebúdzať zo sna, pretože som si uvedomila, že musím utiecť a že to nebude ľahké. Potom som sa už pomaly prebúdzala a sen som si akoby šťastlivo domyslela, ale tá hrôza z neslobody, vo mne ostala. 

Prebudila som sa s pocitom, že stojí za to byť iná a vyčnievať, ak nechcem stratiť dušu, stratiť seba a ak so mnou väčšina nesúhlasí tak je to dobre. Ak ja súhlasím so svojim srdcom, som na správnej ceste a nestratím sa vo svete krásnych jemných koláčikov, ktoré sú ale jedovaté! Padol mi ďalší kameň zo srdca, pretože som si oveľa viac uvedomila, že súhlasiť so mnou nemusí nikto, že súhlas druhých k životu nepotrebujem, som dosť dobrá i bez neho a som tak oveľa silnejšia. V to ráno som si ako kartu dňa vytiahla tarotovú kartu Voz, na ktorej je zobrazená vodná víla bravúrne zvládajúca koč z mušlí ťahaný dvoma morskými koníkmi, dokonalý obraz sebariadenia a sebavedomia na ceste životom.

Ďakujem, neprosím!