Ako vnímať bohyne a seba

Dnes sa veľa hovorí o tom, že ženy sú bohyne a muži bohovia. Vnímame rôzne božstvá z rôznych kultúr, objavujeme i tie naše krásne slovanské, ale je to skutočne to, čo vyjadruje naše spojenie s božskosťou?

Bohyne rôznych kultúr vnímam ako personifikované ľudské časti duše, ktoré majú svoju špecifickú podobu, úlohu, symboly a rolu, s ktorou sa môžeme stotožniť. Žiadna bohyňa však nie je božsky úplná a zároveň ani nemôže úplne vystihovať nás samotné. Preto sme bohyne a bohovia, tí skutoční, lebo tí na obrázkoch sú symboly ľudských možností a jednotlivých častí duše. My ako ľudské božské bytosti sme všetkým a neustále sa slobodne rozhodujeme, akú podobu prevezmeme a čím sa staneme. V dobrom i v zlom.

Máme k dispozícií tisíce a tisíce tvári, rolí, spôsobov správania, vo všetkých farbách a odtieňoch a neustále sa hráme s touto paletou a vyberáme si. Často pod vplyvom mylných presvedčení, starých zranení a obmedzení mysle, ale i to patrí k tomu. Znovuobjavovanie našich božských možností.

Pri spiritualite je ľahké padnúť do pocitu, že tam je akýsi prostredník medzi nami a božskou nekonečnou podstatou. Anjel, vesmírna bytosť, víla, bohyňa, boh, totem zvieraťa, ale pravda je taká, že božské bytosti ľudskej podoby sú často odrazy našej duše, ktoré si neuvedomuje alebo ktoré zatláčame do podvedomia. Sme viac ako si myslíme. V dobrom i v zlom. Táto šírka našich možností a smerov rastu je natoľko nekonečná, že ju nikdy celkom neobsiahneme. A to je v poriadku. Vždy nás čaká niečo nové a cesta nikdy nekončí. Život je večný.

Pri práci s bohyňami a najmä pri obradoch a čaroch je dobré si uvedomovať, že sa napájame na kolektívne archetypálne sily, ktorých súčasťou je i naša sila,  ktorú nemáme zvedomenú, alebo nie je plne žitá.

Napríklad, žena ktorá je ustráchaná prejaviť svoj názor a postaviť sa za seba, môže byť priťahovaná bohyňou Artemis, ktorá je žensky bojovná a smelá. Artemis v tomto prípade predstavuje jej nežitú časť duše, ktorá sa chce prejaviť a vstúpiť do reality života. Ak máme strach či odpor z nejakej bohyne, napríklad Lilith, môže to znamenať, že sa bojíme vlastnej sexuálnej sily a sily pôžitku, ktorá nám mohla byť v detstve ukradnutá výchovou, či zraňujúcou skúsenosťou. Dali by sa písať mnohé iné príklady, vždy však daná bohyňa, ktorá nás nejakým spôsobom priťahuje či naopak, vždy zrkadlí tú časť našej duše, ktorá chce byť videná a liečená, či privedená na svetlo sveta.

Pýtajme sa samé seba:

Prečo ma priťahuje/odpudzuje daná bohyňa?

Čo má, čo si ja myslím, že nemám?

Prečo chcem byť ako táto bohyňa? Čo by som tým získala?

...

"Pre spojenie sa s božskou podstatou nepotrebujeme nič a nikoho. Iba cítiť seba na tých najhlbších úrovniach duše."