C.h.r.á.m T.i.c.h.a
Ak práve čítate tieto riadky, pravdepodobne Vás náhoda google vyhľadávania zaviala na toto miesto. Na tento text je možné sa prekliknúť iba cez vyhľadávače alebo cez zdieľanie linku. Z menu na blogu sa sem nie je možné dostať.
V tejto sekcii blogu sa chcem venovať vnútornému chrámu ticha ženy a jej vnútorným hlasom. No i vonkajšiemu hlasu ženy, ktoré nie je počuť. Ak ste sa sem preklikli, pravdepodobne máte pocit, že nie ste počuť. Že na Vašom hlase nezáleží alebo sa cítite prehliadané až umlčiavané. Ženský hlas bol v priebehu histórie umlčiavaný a hlas ženskej pravdy, ale i mužskej pravdy, je umlčiavaný i dnes. Nechcem sa však venovať širším súvislostiam tohto javu, ale individuálnej práci s našou energiou hlasu, ktorá vychádza z ticha. Z chrámu ticha v nás vychádza náš hlas.
Z chrámu ticha v nás vychádza náš hlas
V prvom rade sa musíme vysporiadať s bolesťou, ktorú nám spôsobuje ignorovanie, zosmiešňovania a podceňovanie nášho hlasu. Alebo dokonca jeho násilné umlčiavanie. Najviac bolestivé to je v blízkych vzťahoch, kde sme spochybňovaní pre naše iné a zvláštne pocity, stanoviská a názory. Na spoločenskej úrovni je zasa silná cenzúra médií.
Môžeme cítiť hnev, bezmocnosť, dokonca i závisť, pretože iní sú počuť viac i keď obsah ich slov je prázdny či dokonca klamlivý. Je to veľká skúška prestať bojovať s veternými mlynmi, ktoré nechcú počuť ani jedno naše slovo a ignorujú nás i ako bytosti.
Zamerajme sa na vnútornú prácu. Na prácu s našim vnútorným hlasom a jeho silou. Je dôležité opäť pocítiť dôstojnosť seba, svojho hlasu, ale to je možné iba v našom vnútornom chráme ticha.
Mlčanie ako liečenie
Cesta liečenia v Chráme Ticha
Všetky naše výčitky a strachy smerované von, nás ešte viac oberajú o náš hlas. Oberajú nás o skvelú príležitosť pracovať s vibráciou pravdy v nás a vysielať ju von do svete spôsobom, ktorý je viac ako všetky slová.
Ak žijeme našu pravdu celou bytosťou, už len naša prítomnosť môže prinášať zmeny. Áno, veľakrát to nie je príjemné, vojsť do miestnosti a cítiť ako búrame svojou vibráciou status qou, ako sa ľudia môžu cítiť neistí či nepríjemne len preto, čo z nás ako z kňažiek vyžaruje. Čím väčšia kňažka, tým väčšie zrkadlo a v zrkadle môžeme uvidieť i náš tieň a strachy. Kňažky vždy spôsobujú v ľuďoch rozporuplné reakcie a pocity len tým, že sú, len tým, že vojdu do miestnosti, len tým, akú vibráciu má ich hlas atď...
Hovorím o kňažkách, pretože to sú pre mňa vedomé ženy s hlasom pravdy. Ženy, ktoré nesú posolstvo, ktoré nie vždy je prijaté len preto, že odhaľuje temné zákutia pravdy. Pravdu ani kňažku nemožno umlčať. Preto už len jej prítomnosť môže druhým prekážať. I keď len ticho sedí v čakárni na vlakovej stanici.
Ako sa vysporiadať so strachom a hnevom
Strach, že naša pravda v nás umiera. Strach, že to, čo nesieme, nemôžeme vyjadriť navonok. Strach, že budeme zabité pre svoju pravdu. Smrť pre kňažku znamená i to, že nemôže žiť svoju hlbokú pravdu v tomto pozemskom bytí.
Hnev na nespravodlivosť, hnev na povrchnosť ľudí a hnev na neúctu ku posvätným pravdám života.
Ten hnev a zároveň zúfalstvo je naozaj veľké. Sama som tým prechádzala miliónkrát. A prechádza tým každý, kto si uvedomuje ničivý vplyv systému na ľudí.
Nie som zástanca nekonečného mieru a pozitivity. Nie som zástanca venovania pozornosti iba tomu, čo sa nám páči. Pretože to, čo nechceme vidieť rastie a raz nás to privalí ako tsunami. Chcem poznať pravdu o ľudskom utrpení a chcem vedieť ako premýšľajú iní ľudia. I tí, ktorých považujem za slniečkárov, hlupákov, agresorov, propagandistov...
Cesta pokory
Cesta pokory je cesta dovnútra. Je to cesta do chrámu ticha, kde si môžeme vyliečiť svoje rany a obnoviť svoj hlas. Svoj posvätný hlas. Musíme si pripustiť, že sme svoj hlas často zneužívali tak, že sme druhých presviedčali o svojej pravde, že sme kričali svoju pravdu, pretože sme cítili strach a nie silu. A to je naozaj veľký rozdiel. Kričať zo strachu a kričať z vnútornej sily.
Cesta boja je iba pre tých, ktorí sa naozaj neboja
Ak konáme zo strachu, bojujeme so strachom a strácame veľa sily. Sme zraniteľnejší. Strach nám zatemňuje myseľ a môžeme konať unáhlene či skratovo. Ak konáme s pocitom vnútornej sily, môžeme používať slová ako meč, môžeme byť i kritickí, tvrdí či nekompromisní, ale ak hájime hodnoty ľudskosti a naše základné práva, konáme z lásky k nim, je to oprávnený boj, pretože nie je boj ako boj. Nie sú slová ako slová. Vždy je za tým cítiť vibrácia strachu alebo lásky. Robme veci z lásky k sebe, k životu, k rodine, deťom...
Ticho je silnejšie ako hlas
Z ticha všetko povstáva. Mlčanie vie byť viac ako tisíc slov. Ticho je priestor, kde môžeme koncentrovať obrovskú silu pre náš budúci hlas. Ticho dokáže zázraky.
Ticho je nekompromisné
Nekompromisné ticho nášho vnútra vždy ukáže celú pravdu o nás. O všetkom, čo sa v nás skrýva. Môže to byť i veľmi nepríjemné, ale vždy je to pravdivé.
Mlčať a liečiť
Pre mňa osobne je veľkou životnou skúškou mlčať. Mlčať, keď druhí nechcú počuť môj názor, pretože ich rozrušuje a ukazuje im ich masky, či pohodlné lži alebo strachy. Učím sa mlčať pri ľuďoch, ktorí odmietajú iné možnosti. Mlčím, i keď kritizujú veci a postupy, ktoré robím i ja. Nechce sa mi strácať čas a energiu. Už nie.
Niekedy však nemlčím a tak si overujem ako na tom daný človek naozaj je. Je dobré vedieť, s kým máme dočinenia. Teraz je doba, kedy ľudia odhadzujú masky a ukazujú svoju pravú tvár chtiac i nechtiac. Je to veľmi desivé pre nás všetkých. Myslíme si, že vzťahy sa zhoršujú, ale nie je to pravda. Tie vzťahy boli na oko. Ľudia neustále klamali o sebe sami sebe i druhým.
Žijeme dobu, kedy sa slová stávajú zbraňou. Hlas je nástroj našej slobody a oslobodenia sa. Mlčanie je však cesta ku svojmu pravému hlasu. Mlčanie je cesta regenerácie. Mlčanie je cesta liečenia nášho hlasu.
Ak mlčíme a spočívame v chráme ticha, naša myseľ sa oslabuje a s ňou i naše naučené vzorce správania. V mlčaní môžeme obnoviť svoj pravý hlas pravdy. Môžeme očistiť náš hlas a začať ho používať božským spôsobom.
Pôst mlčaním
Najlepšie je to skúsiť si to, keď sme sami doma a najlepšie už od rána. Nemusí to trvať celý deň a pokojne môžeme vybaviť telefonát s kuriérom, ale inak sme vedome ponorení do ticha. Nepíšeme maily, sms, nehmkáme si melódie... Ak máme doma zvieratko, komunikujeme s ním neverbálne, poprípade iba jednoduchými citoslovcami. I niekoľkohodinová skúsenosť takéhoto ticha mi priniesla okamžité uzemnenie sa vo svojom vnútri. Pocítenie mojej hĺbky a vnútornej sily. Ukázalo mi to ako ma moja myseľ ničí. Stačí sa zamerať na to, že teraz mlčím a som v stave ticha. Hneď sa otvorí vnútorný priestor, ktorý s nami komunikuje cez pocity pokoja a spokojnosti. Môžeme cítiť i bežné negatívne pocity, ale ak prinavrátime pozornosť nášmu dychu, hlbokému dychu do nášho vnútra, do chrámu ticha, opäť sa upokojíme.
Takýto pôst je dobré robiť i keď napríklad sledujeme youtube videá o politike, ale iba mlčíme a sledujeme. Je to také skúšanie si našej odolnosti a pozornosti. Ako byť v tichu uprostred rozrušujúceho sveta.
Ide tu hlavne o rozhodnutie byť ticho a mlčať tak, aby môj hlas bol používaný iba čistým spôsobom.
Hlas, ktorý vyviera z vnútorného ticha, z chrámu ticha, sa stáva živou vodou
cvičenie - Hovorím, až keď sa pýtajú
Toto duchovné cvičenie sa dá uchopiť rôzne a pre ľudí, ktorí sa cítia nedocenení je skvelé. Perly sa sviniam nehádžu. Nesmie tu však byť pocit namyslenosti, ale pokory, že môj názor je platný vtedy, ak oň niekto požiada. Toto sa samozrejme týka iba určitých situácií. Ale tie sú veľmi časté a každý z nás dáva rád rady. Naučiť sa kedy, komu a ako dávať rady, je veľké umenie.
Ak ako kňažky nesieme nejaké významné posolstvo, môžeme byť rozčarované a smutné, že nie je nik, kto by ho chcel počuť. To je stav, kedy je kňažka pripravovaná a učená ako používať svoj hlas. Ako prinášať vyššie pravdy sem na Zem. Akou vibráciou sa má stať, aby prebehlo božské liečenie. S akou vibráciou a energiami je nutné pracovať, aby sa hlas kňažky stal naozaj Slovom - Logos.
Hlas, ktorý pramení z ticha má väčšiu silu ako hlas, ktorý pramení z hlučnej mysle
Kňažka celým svojím bytím stelesňuje a vyžaruje Logos. Večnú pravdu. Každá kňažka v inej životnej téme, ale každá má toto napojenie. Začne sa to diať až vtedy, keď nájdeme v sebe bod zmierenia. Zmierenie sa s tým, aký je svet naokolo a s tým, že nie každý nás chce počuť, ba naopak, mnohí nás budú chcieť umlčať rôznymi rafinovanými spôsobmi. Zmierenie sa s tým, že pravda kňažky je tak ohlušujúca, nebezpečná, že zatrasie celou bytosťou až do morku kostí a to vyvoláva v ľuďoch veľa odmietania.
Každá kňažka sa musí naučiť prijímať odmietnutie. Často iracionálne. Mnohým ľuďom sú kňažky nesympatické, iritujú ľudí už len svojou prítomnosťou. Vibráciou života, ktorá mení nefunkčnú paradigmu. Toto svetlo má každá kňažka v sebe od detstva a najskôr nechápe, prečo niektorí ľudia na ňu tak negatívne alebo zvláštne reagujú. Časom pocíti i hnev a frustráciu, možno bude bojovať za seba, možno bude nosiť veľa masiek, ale nakoniec bude musieť prijať tieto výzvy života a zmieriť sa s tým, že bude zažívať extrémy. Ale to je tá číra pravda o pestrosti ľudí a života. To nie je mŕtvy život v pretvárke a v priemernosti.
Kňažka sa nebojí mlčať, pretože vie, že ona je pravda. A kým kňažka chodí po Zemi a dýcha, pravda žije. Kňažka vie, že nebáť sa byť ticho, znamená byť silnou.
text bude postupne pribúdať