Čo On musí vedieť predtým, než...
Čo je dobré, aby On vedel predtým, než sa prvýkrát spolu pomilujeme?
Vhupnúť do intímností bez predchádzajúceho hlbšieho vzájomného poznania, môže byť pre niektoré ženy dobrodružstvo, ale pre väščinu žien je to zbytočné riskovanie a necitlivosť sama k sebe. Častokrát sa partnerovi síce oddáme až po dlhšej známosti, ale to neznamená, že sa skutočne vzájomne poznáme, že chápeme city a rôzne pocity toho druhého. Základom krásneho milovania je pre ženu absolútna dôvera v partnera, dôvera a pocit bezpečia, ktorý je ale naviazaný na to, že partner pozná naše bolesti, strachy a rôzne naše vnútorné tiene. Iba vtedy sa môžeme bez obáv a s vášňou ponoriť do skutočného milovania, z ktorého vzíde ešte väčšia intimita vo vzťahu.
Opakom býva pocit neuspokojenia, vnútorná prázdnota, šedosť života a neschopnosť cítiť lásku, pretože ak sme necitlivé voči sebe a predstierame "pohodu" doplatíme na to. Nie je nič horšie ako sa zobudiť do hraného života, v ktorom nás ten druhý nepozná a nechápe, ale telesne sa dotýka tých najcitlivejších miest v nás samotných. Nervová sieť v lone ženy je priamo prepojená s mozgom a ovplyvňuje i pocit životnej rovnováhy, pohody, spokojnosti a šťastia. Čím viac sa ignorujeme pri milovaní, tým viac sa otupujeme i vo vedomí a dostávame sa do začarovaného kruhu.
Ak máme pochybnosti, ako by náš partner zobral našu skutočnú podobu a to môže byť:
rôzne komplexy, zlé sexuálne skúsenosti, skúsenosti s rôznym typom násilia, rodinné traumy, všetky bolestivé a pre náš traumatické zážitky a spomienky...
i zdravotné ťažkosti ako je prekonanie nejakej vážnej choroby či psychických problémov...
no najčastejšie sú to práve naše strachy z čohokoľvek, strach, že nebudem pre neho dosť dobrá, príťažlivá, strach zo zlyhania v živote, v škole, i iracionálne strachy z toho, čo sme nezažili, ale i tak nás to desí...
Teda ak máme tieto symptómy a nechceme s ním o tom hovoriť, znamená to, že:
a) buď to nie je ten pravý, ak nie sme schopné sa mu otvoriť a dôverovať, možno naša duša cíti, že sa mu nedá veriť a že by nedokázal prijať to, aké sme. Zostať s takým mužom nemá význam, pretože to celé skončí ešte väčšou bolesťou a vnútornou prázdnotou.
b) náš strach, vnútorné bloky a pochybnosti sú tak veľké, že jednoducho potrebujú čas a postupnosť. Krok za krokom budovať dôveru a presviedčať sa, že sa oplatí sa ich pustiť a že to ide, ak je to ten pravý. O potrebe jemného prístupu treba s partnerom jasne komunikovať. Milovanie môže prísť postupne a čas na postupné zblíženie sa môže vytvoriť veľmi silný základ dlhodobého a krásneho vzťahu.
"Nikdy nič nepokazíme, práve naopak, iba zlepšíme, ak sa budeme samé k sebe správať tak citlivo, ako by sme si želali, aby sa k nám správal náš partner. A to je vlastne jediná cesta k celkovej spokojnosti a k tomu pravému. Obkľuky neexistujú."
I muži majú svoje citlivé miesta, ale netreba na nich za každú cenu naliehať, aby sa nám otvorili. Ich sexuálne prežívanie je úplne iné a postavené na iných princípoch ako u žien. Je to dané i biologicky, hormonálne, emočne a vlastne úplne všetkým, čím sú ženy a muži rozdielni. Muž sa otvorí iba tej pravej, pri ktorej vie, že sa otvoriť môže a nebude videný ako slabý. Muži majú svojich strachov a zranení až až. Ak žena ukáže, že má svoje vlastné zranenia, ukážu tým svoju odvahu, ktorou môže dodať svojmu partnerovi silu, aby ju chránil a zároveň odvahu, aby sa jej i on zdôveril. Práve ženská zraniteľnosť dáva mužom silu ženu chrániť a otvoriť jej i svoje srdce.
"Nedajme sa vohnať do mužských stereotypov, čo sa týka sexuálneho správania a prežívania. Prídeme o ženskosť, radosť a hlavne o svoju dušu. Buďme jednoducho citlivé a cíťme svoje vnútro i telo každý deň viac a viac."
