Beľane, starobylé slovanské kňažky

Pod vplyvom udalostí posledných dní, najmä čo sa týka spomienky na môj minulý život mníšky, o čom píšem tu Tranzit Vesty cez natálny Neptún, som sa rozhodla pozdieľať svoju dávnu spomienku, víziu, ktorú som mala ešte ako malé dievča a prišla ku mne nečakane. Doteraz si pamätám silný pocit a hlboké spojenie so ženami s vízie.

Videla som na lúke, v kruhu ženy, v jednoduchých dlhých bielych šatách, s kvetinovými vencami na hlavách a prišlo ku mne slovo "Beľane", akože biele ženy, mysliac tým ich čistú bielu energiu a biele šaty, ktoré boli symbolom ich duchovnej čistoty. Tancovali v kruhu, točili sa, ale bolo v tom veľa posvätnosti a duchovného zámeru.

Odvtedy ma slovo Beľane silne priťahuje, i keď vlastne celkom neviem, o čo ide. Ženy na lúke som vnímala ako Slovanky z dávnych časoch, boli mladé, ale zároveň duchovne vyzrelé. Bola to spomienka na starobylé slovanské kňažky? Neviem, ale ten pocit sunáležitosti s nimi  a túžba byť opäť v takom posvätnom kruhu vo mne odvtedy ostala.