Tranzit Vesty cez natálny Neptún a Lunu

Tranzit planétky Vesta cez môj natálny Neptún a Lunu v Kozorožcovi v blízkosti MC, sa stal malým zasvätením, ktoré nastalo až vtedy, keď som bola pripravená. Mnohé tranzity sa opakujú a opakujú, ale nie vždy s rovnakou intenzitou. Niekedy sa prejavia až vtedy, keď sme pripravení. Vplyv tohto tranzitu som objavila v mojom horoskope až po zážitku, spomienke na minulý život mníšky. Všetko do seba dokonale zapadlo.


Vesta (Hestia) - ochrankyňa cudnosti, tepla domova a rodinného krbu, staroveká grécka a rímska kňažka, ktorá ostávala pannou a chránila v chráme božský oheň života.

Prišlo to nečakane. Necítila som sa dobre, bola som zraniteľná a vo svojich dlhoročných problémoch. Rozjímala som večer nad sebou a svojim životom sama vo svojej izbe. Prišla nečakane. Akási vízia ducha, i keď som vedela, že to nie typický duch, ale nejaká energia zo mňa, nejaká časť mojej duše alebo astrálna správa pre mňa. Nazvala by som to astrálna vízia minulého života.

Videla som mníšku, mladú mníšku, bledej pleti, modrých očí, blond vlasov, krehkú, zahalenú v tmavom habite, smutnú a stratenú. Súcitila som s ňou, cítila sa asi ako ja v tej chvíli. Sama a opustená akoby bez východiska. A božia pomoc stále neprichádzala. Uvidela som nejaké útržky z jej života v kláštore, kde sa k nej nesprávali pekne. Došlo i k mučeniu. Cítila som, že je spojená so mnou, vedela som, že je to môj minulý život, ale akosi som sa od toho stále cítila odpojená. Bolo to tak ťažké, že duša si túto svoju časť schovala hlboko do seba a ja sama som k nej nemala prístup dlhé roky? Rozhodla som sa prijať túto astrálnu víziu. Predstavila som si ako beriem túto mladučkú a nešťastnú mníšku do náručia, skutočne som otvorila náruč akoby tam bola a v duchu som ju utešovala a hladila po chrbte a krásnych plavých zvlnených vlasoch. Bola tak krehká. Bolo zvláštne, že v mojom náručí bola nahá, akoby potrebovala skutočné prijatie a teplý dotyk. Potom sa to utíšilo. Opäť som ju videla stáť na tom istom mieste v izbe, kde sa zjavila, ale bola usmiata, spokojná a vyžaroval z nej pokoj. Na druhý deň tam stále bola jej energia. Stále tam stála. Bola spokojná a tichá. Božská. Akoby na niečo čakala. Na mňa.

Nakoniec som si uvedomila, že je to jedna z mojich častí duše. Jeden môj minulý život, ktorý chcel byť prijatý a pochopený a jeho posolstvo žité i teraz. Akonáhle som si zvedomila a prijala, že to som ja, všetko sa zmenilo a ona už nebola v moje izbe. Uvedomila som si, že to je presne to, po čom tak nesmierne celý život túžim. Zbožnosť, posvätnosť mníšskeho života. Nie v asketizme a celibáte, avšak vo veľkej cudnosti a v posvätnej úcte k životu, ku všetkému životu ako ku posvätnému vyjadreniu najvyššej pravdy. Byť stelesnením zbožnej úcty, ktorá v posvätnej tichej extáze vzdáva úctu životu a božskému v nás i okolo nás. Vždy mi boli kláštory a tichý mníšsky život sympatické, ale nikdy nie ľudia, ktorých som v habitoch za svojho života stretávala. Chcela som viac. Chcela som vidieť tú zbožnú úctu, Pietu, ktorú majú svätice na mnohých obrazoch a sochách. V odovzdanosti božskému. Dokonalý okamih pravdy.

Vrátili sa mi i spomienky, kedy som bola zo strany niektorých "kamarátiek", spolužiačok akoby podvedome zosmiešňovaná, alebo im na mne niečo vadilo, dnes by som to nazvala, že im vadila moja bytostná túžba po tej božskej čistote a spojení, ktoré som vždy mala, i keď som o tom dlho vedome nevedela. Chceli ma za každú cenu stiahnuť "dole". Alebo na mne rady hľadali ľudské a povahové chyby a nesmierne sa tešili, ak ich našli. Čo je samozrejme prirodzené, mám ich veľa. Nechápala som to, niekedy som mala pocit, že mi niečo závidia, ale vôbec som nevedela čo presne. Možno sa mýlim, ale možno to nejak súvisí s tým, o čom som písala vyššie.

Karta vľavo, z vykladacích kariet bohýň od Pamely Matthews, ktoré som ako mladé dievča vlastnila, mi vyšla ako prvá, ktorú som si vytiahla zo sady kariet ako bohyňu najbližšie spojenú so mnou a pre môj život. I na toto som si po rokoch spomenula. Tým obrazom som bola a som stále unesená. Pohrúženie do božského plameňa večného života.

Nie som svätica, ale chcem byť sväticou práve v tom božskom spojení, v piete, v meditácii svätíc, kedy cítia božskú pravdu, lásku a sú zajedno s božskou podstatou. Vždy som to tak cítila, ale vždy som sa i bála to prijať úplne. Bála som sa straty slobody, pritom viem, že vášeň, zmyselnosť dokonale vyvažujú zbožnosť a že sa to vzájomne nevylučuje, práve naopak. Dokonale sa to dopĺňa, veľká čistá vášeň a veľká čistá zbožnosť sú sestry, dva póly toho istého. Celý život som cítila zo svojho okolia, zo spoločnosti isté pohŕdanie, vtipkovanie smerom k mníšskemu životu, akési vysmievanie sa tichej modlitbe a duchovnému životu akoby to nič neznamenalo, pokiaľ to nie je "ťažká práca na roli". Ale ja som po tom tak bytostne túžila, nie sa stať mníškou, ale zaradiť túto kvalitu do svojho života ako výživu pre moju dušu. Byť v božskej extáze.

A tak dnes viem, že som celistvejšia, ak prijímam túto časť svojej duše a nemusím sa za to hanbiť, byť i mníškou či kňažkou, ako sa môže tento archetyp ženy zasvätenej božskosti nazvať. Pretože ma to nesmierne upokojuje, zmieruje so životom a dáva mier v srdci.

PIETA - zbožná úcta - je to slovo, ktoré sa mi hlboko vrylo do tela, srdca i duše po tomto zážitku a viem, že je to pre mňa správna cesta a spôsob ako žiť svoju duchovnú časť života.

hudba inšpirovaná bohyňou Vesta - Hestia youtube

Čo sa dialo ďalej, súvisiace články v poradí ako vznikali:

ilustrácia bohyne Vesty

Zhrnutie na konci tranzitu

Tranzit Vesty cez môj natálny Neptún považujem za jeden z najsilnejších tranzitov, aké som doteraz zažila a keďže sa jednalo o takmer mesačný vplyv tohoto tranzitu, práve pre retrográdnosť Vesty, o to to bolo intenzívnejšie. Za normálnych okolností by tento tranzit trval asi 3 dni a bolo by po ňom, i keď i tak by mohol vyvolať zmeny, ale on trval celý mesiac a ešte na jeseň sa mi znova zopakuje, pretože Vesta je dlhodobo retrográdna.

Pod týmto vplyvom sa vo mne otvorili dlho zrejúce témy mojej osobnej duchovnej cesty, jej smerovania a jej princípov. Konečne som si zvedomila a prežila to, čo som dlhé roky v sebe cítila a po čom som dlhé roky túžila ako ženská duša.

Písanie na blogu starým spôsobom sa postupne zastavilo a pribudli 4 články do novej sekcie - Cesta pozemskej bohyne - Akoby som už nemohla písať ako predtým. Sama som zvedavá, čo bude ďalej a aké témy prídu. Po tomto tranzite je všetko inak.

Usporiadali sa vo mne predstavy o božskom svete a vyjasnil sa môj vzťah k tomu božskému. K večnej láske. Cítim sa ako by sa mi otvoril ďalší svet, ktorý som vždy v sebe cítila, ale akosi mi unikal. Zintenzívnil sa môj osobný duchovne intímny vzťah s božskou podstatou. Akoby tu bolo niečo, čo nemožno zničiť, čo je nemenné a večné ako večný plameň Všelásky.

Cítim sa inak, ale cítim sa dobre. Zrejme som na začiatku cesty, kedy mám tento vzťah s božskou podstatou v sebe prehlbovať, k tomu sa cítim byť teraz volaná...

Dodatok

Pred niekoľkými dňami sa mi sníval sen s talizmanom, ktorý bližie opisovať nebudem, ale talizman mal jeden symbol a pod ním doštičku s číslom. Bol určený pre mňa. Do diára som si ho ráno rýchlo nakreslila, i keď som to nevnímala až tak dôležito. Ale urobila som veľmi dobre, pretože som na to hneď zabudla. V nasledujúcich dňoch som pocítila hlbokú potrebu si dať na krk prívesok s určitým symbolom. Urobila som tak a ten silný pocit, ktorý ma zalial, bol neopísateľný. Akoby som našla svoj "domov" a následne som bola vedená k jedným mojim šatom a bolo mi "povedané", že šaty v tejto farbe a v tomto strihu, tento symbol na krku a táto úprava vlasov ku mne patria. Je to to moje, to pravé. Užívala som si ten pocit a poznanie. Vôbec som si neuvedomila, že sa mi sníval sen s týmto symbolom, až kým som dnes neotvorila diár a tam som objavila zápis s pred niekoľkých dní s obrázkom talizmanu. Bola som skutočne prekvapená a len som sa na to dívala s otvorenými ústami. Áno, asi takto nejak funguje vesmír. A našou pozornosťou nielen ku snom, mu môžeme pomáhať nás kontaktovať.

Druhý tranzit Vesty cez môj natálny Neptún na jeseň

Pri prvom tranzite bola Vesta retrográdna, potom sa akoby posunula dozadu a na jeseň sa na pár dní vrátila a opäť mi priniesla duchovné dary. Tentokrát som bola už pripravená, ale i tak ma prekvapila. Ako vždy všetky tranzity...

Vesta mi teraz priniesla spojenie s mojim vnútorným archetypom ženy, ktorá je cudná a zároveň vo vzťahu, v ktorom je rešpektovaná ako bohyňa. Čistota sexuality v jej pravej podobe medzi mužom a ženou. Prišli ku mne "náhodou" nové poznatky z astrológie a z transneptúnskych planét, s ktorými som začala pracovať v rámci horoskopu práve cez tento druhý tranzit Vesty cez Neptún. Objavila som planétu, ktorá je v konjunkcii s mojim natálnym Slnkom a ktorej posolstvo so mnou silne zarezonovalo a mnohé mi o mne a mojich pocitoch objasnilo. Prišla veľká úľava a pochopenie seba samej opäť na novej hlbšej úrovni. Som očarená krásou a posolstvami transneptúnskych planét a začala som s nimi pracovať pri zostavovaní horoskopov. Ďakujem vznešená Vesta za tieto poznatky.