Blud kultúry "Sily"

Nedávno som čítala i počúvala moju obľúbenú Claire Zammit, ktorá veľmi jasne hovorila o tom, čo nás ženy veľmi brzdí a znemožňujeme nám dosiahnuť úspech, aký si želáme. A najčastejšie práve v sebarealizačnej oblasti. Viac o Claire tu

Claire krásne pomenuváva to, čo sa mnohí boja vysloviť alebo zo strachu zo straty svojej "tváre" sa tomu vyhýbajú. Všetci chceme byť videní ako silní a ako tí, ktorí to zvládli. Na tom by nebolo nič zlé, keby sme to ale nezamieňali s nemožným. A to je dosiahnuť to sám a bez pomoci druhých. Nikdy, opakujem nikdy, to nie je iba o jednotlivcovi.

Úspech je vždy výsledkom viacerých faktorov. Nie je podstatné, aby boli všetky faktory splnené, ale aspoň jeden musí byť, inak nič nedosiahneme. Sami nikdy nič nedosiahneme. Všetko na tomto svete je výsledok spolupráce a spolučinnosti.

Faktory na ktorých naozaj záleží:

• ľudia, ktorí vás úprimne podporujú a veria nám
• silný partneri, ktorí nás objavia a posunú ďalej
  
• podpora najbližších
• nové kontakty, ktoré nás posúvajú ďalej
• klienti, fanúšikovia..., bez ktorých by sme neboli tým, čím sme
• jednoducho druhí ľudia, ľudia a opäť ľudia, s ktorými máme vzťahy
  

Bez vzťahov a kontaktov nedosiahneme na tomto svete nič, ani keby sme sa narodili ako multitalent na všetko.

Bohužiaľ mnohí z nás žijú v akomsi mylnom presvedčení, že úspech musíme dosiahnuť sami a úplne bez pomoci. To je veľký omyl. Samozrejme, že úspech by mal byť výsledkom čistej cesty, ale na Slovensku si často ani čistú cestu nevieme predstaviť alebo jej neveríme a neuveriteľne závidíme. Za všetkým vidíme niečo. Áno, za všetkými úspešnými ľuďmi sú iní, ktorí im k tomu dopomohli, pretože bez spolupráce niet žiadneho výsledku. No, závisť je práve to, čo nás môže od úspechu najviac vzďaľovať. Hlbšie pochopenie cesty iných nám môže ukázať, či je tá cesta i pre nás a namiesto závisti, je dobré sa pozrieť, či náhodou naša cesta k úspechu nie je úplne iná. Cesta každého z nás je vždy iná a neexistuje žiaden recept na úspech a už vôbec nie na šťastný život. Tak sa nedajme zaslepiť závisťou a pozlátkom.

Základ pre ženy je, prestať sa stavať do role hrdinky, ktorá to zvládne sama. A to sa týka všetkých oblastí života ženy. Takáto žena môže dosiahnuť veľa, ale to posledné, čo takto dosiahne, bude totálne vyhoretie a možno i strata zdravia.

Takže, milé ženy, nevyčítajme si "slabosť", pretože ženská sila je iná ako mužská a nie je slabá. Nepestujme mužskú silu, ktorá nás vedie mužskými cestami k mužským cieľom, lebo môžeme tak stratiť samu seba. Každá žena si zaslúži pomoc vo forme seberovnej spolupráce a vzájomného zdieľania. Každá žena chce byť viac vypočutá ako tlačená do výsledku. A každá žena chce byť viac vo vzťahoch a ako stáť sama na vrchole pyramídy. Buďme k sebe úprimné...

Občas som trochu smutná, keď vidím ako moja obľúbená moderátorka hovorí o svojich začiatkoch. Všetci sa jej na to pýtajú a vždy odpovedá rovnako - ... začínala som 16 ročná v televízii ako anketárka... bolo videť iba moju ruku.... a... - to je všetko pekné a pravdivé, ale ako začala v tej televízii? Ako??? Kontakty???... ja nič neodsudzujem, len konštatujem, že je pekné povedať ako sa veci majú napríklad so súhrou viacerých faktorov ako je rodina, prostredie a známi, pretože to potom vyznieva, že príležitosti sa len tak vycucajú z prsta a vy keď si ich neviete vycucať, tak ste úplne mimo...

Oceňujem napríklad úprimnosť istého známeho režiséra, ktorý jasne pomenoval v jednom rozhovore svoje začiatky, kedy ho do podnikania v divokých 90. rokoch namočil kamarát a šlo im to, pretože vystihli správny čas a boli šikovní. Sám hovorí, že keby dnes začínal, tak veru nevie, či by dosiahol taký úspech a či by sa dostal ku takým zakázkam ako bola superstar a iné... Povedal, že vôbec nezávidí mladým, ktorí teraz začínajú v jeho brandži.

Jasné, vždy je to iba o nás, je to o našej ochote a pokore sa učiť, voliť priority a nevzdávať sa. No tá cesta k úspechu je u každého i tak iná a veľmi dobre vieme, že talent sa automaticky nerovná úspech. Všetko má svoj dôvod a svet má svoje pravidlá. Nemusíme plakať za tým, čo sme nedosiahli, ale skôr za tým, čo sme sa nenaučili a nepochopili. To vnímam ako veľmi dôležité v ľudskom živote a zásadné. Neúspech či sklamanie v akejkoľvek oblasti života nás väčšinou naučia oveľa viac ako ich opaky.

Takže žiaden stres a výčitky, ak ste už urobili všetko, čo ste mohli pre želaný výsledok, je načase sa posunúť smerom k mäkkému kreslu, uvoľniť sa a nechať k sebe prísť božskú inšpiráciu... čo my len vieme...