Čakanka a minulé životy

Dnešné ráno ma očarila v našej záhrade kvitnúca čakanka. Tento rok je skutočne vysoká, viď dole na obrázku. Svietilo na ňu ranné slnko a vyzerala nádherne. Vyžarovala to, čo vždy. Tajomnú krásu a niečo nevypovedané. Zastavila som sa pri nej a vnímala som jej posolstvo pre boľavé srdcia. Je to posolstvo o zmierení v dlhom čakaní na lásku.

Legenda o čakanke hovorí, že je to dievčina, ktorá pri ceste čakávala na svojho milého, ktorý sa mal vrátiť z vojny. Mala krásne modré oči ako čakanka, ale plné sĺz. On sa však nikdy nevrátil a ona sa zo žiaľu a z lásky premenila na čakanku a čaká tam na neho dodnes.

Urobila som zopár fotiek tejto krásky a skúsila som odfotiť i seba v pozadí s čakankou. Vyšla z toho tá fotka, čo vidíte hore. A s prekvapením som zistila, že je to opäť jedna z tých mála fotiek, kde vyzerám ako indiánka. Už sa mi to stalo i pri fotení samej seba, i keď ma fotila kamarátka.

Dokážu niekedy fotky odhaliť viac ako o sebe vieme? Napríklad minulé životy? Mám nejaké spomienky na minulé životy, ale na tie indiánske zatiaľ nie. Možno čakajú na tú správnu chvíľu. Zatiaľ sa mi možno pripomínajú iba cez fotky, kde hra svetla a tieňu dokáže divy.

Čakanka so svojou bledou indigovou farbou, s citlivou vnímavosťou, každý deň nechá vykvitnúť na svojej stonke zopár kvietkov, ktoré čoskoro zvädnú a nasledujú ďalšie v poradí. Je to ako neustále prebúdzanie sa a zaspávanie. Čakanka pripomína belasé počítadlo našich minulých životov. Dnes som sa chcela priblížiť viac k tejto rastline a ona mi zrejme pripomenula niečo z mojej dávnaje minulosti.

Je čakanka trpezlivou a večne vyčkávajúcou múdrosťou z našich dávnych životov?

Má ten dar prebúdzať v nás viac ako si myslíme. Niečo hlboké v nás, čo bolo kedysi tak silné, že to zmenilo náš osud v tomto alebo v inom živote. S láskavou nehou nám pripomína to, čo sme kedysi cítili a kde pramenila naša rieka veľkých citov.

Zastavte sa pri nej a možno sa o sebe dozviete viac ako si myslíte.

"Dary čakanky sú vždy nečakané"