Stretnutie s Diablom v sne
Včera sa mi sníval zvláštny sen. Bol pospájaný s rôznymi dejovými líniami a vlastne nebol ničím výnimočný, kým sa tam neobjavil On. Samotný diabol.
Nachádzala som sa vo veľkej hale starého sídla a on stál niekoľko metrov odo mňa a s niekým sa rozprával. Nedíval sa na mňa priamo, ale vedela som, že o mne vie a on vedel, že ja viem o ňom. Občas na mňa hodil letmý bočný pohľad s nepríjemným úškrnom. Bol desivý. Tvár mal takú typickú diabolská v zmysle ako sa diabol zvyčajne kreslí, s ostrými črtami, s kozou briadkou a na holohlavej lebke mal rohy, ktoré boli vysoké a až na konci trochu ohnuté. Bol do pol pása nahý a mal svalnaté ruky a hruď, ale nemal obyčajnú kožu. Bol celý čierny a lesklý ako čerstvá akrylová farba. Sýta, čierna, lesklá a hladká. Pôsobilo to akoby bol z iného materiálu ako ľudia a cítila som ako dokáže telepaticky vstupovať každému do hlavy.
V sne som sa našťastie k nemu bližšie nedostala a nenastala tam ani žiadna konfrontácia, či iná situácia s touto entitou. Avšak tie pocity, ktoré som mala, boli desivé. Cítila som tú silu. Tú zvodnú silu, nie v zmysle sexuality či túžby po pekných veciach a podobne, ale tú desivú silu príťažlivosti v zmysle:
- poď, vyskúšaj to - môžeš, tak to vyskúšaj -
Prečo by si to nevyskúšala, keď môžeš???
Sila Pokušenia, Sila Moci a Sila SvojVôle, Sila Manipulácie
Tan sen bol tak silný, že som si v sne uvedomila, že sa mi sníva a zo sna sa stal sčasti lucidný sen. Nadýchla som sa a vnútorný hlas mi našepkával. Začala som počúvať intuíciu. Pýtala som sa samej sebe, prečo sa mi to deje a čo je vo mne to, čo ho láka.
Nedôvera a pochybnosti!
Diabol miluje našu nedôveru v život, nedôveru v božský svet, nedôveru v božské vedenie, miluje našu stratu nádeje, miluje našu stratenosť, našu stratu viery, keď sa cítime, že i Boh na nás zabudol. Vtedy sa teší a podporuje v nás strach z budúcnosti a nedôveru, že veci sa vždy dejú v náš prospech. Diabol nechce, aby sme verili, že náš život má zmysel a nechce, aby sme vnímali božie vedenie a životné skúšky ako učenie.
Po prijatí tejto správy od mojej Duše, som sa nadýchla do dôvery v boha, v božský svet, vo vesmírnu lásku a v duchu som si povedela, že všetko v mojom živote dobre dopadne a nemusím sa vôbec báť. Som vedená. A v tej chvíli som prestala cítiť strach a Diabol začal miznúť, akoby sa jeho obraz začal rozpadať a miznúť. Čím viac som cítila dôveru v božiu lásku, tým viac sa strácal až zmizol. No vždy, keď som sa začala opäť báť, jeho či mojej budúcnosti, bol tam opäť s tým svojim zákerným úškrnom.
Toľko k mojej snovej skúsenosti, ktorá mi dala lekciu ako ľahko si púšťam samotného Diabla do svojho života. Do svojej hlavy, kde vytvára myšlienky strachu a skazy.
