Zamyslenie nad pýchou

Pýcha je i to, keď si myslíme, že vieme a pritom nevieme. Mnohým sa stáva a mne sa to stalo tiež, že som nedokázala pochopiť ako nemôžu iní ľudia vidieť to čo ja, chápať súvislosti a nazerať na to "osvietene". Veď to je predsa jasné, že...

No, i nám to môže byť jasné iba do istej miery a tiež nám to nebolo vždy tak jasné a boli časy, kedy by sme neprijali ani časť názorov a náhľadov na danú vec ako dnes. A čo my vieme, čo bude v budúcnosti. Aké nové možnosti a obzory sa nám otvoria a do akej miery nás zmenia. Doba tomu neuveriteľne nahráva a skôr by som povedala, že nás priam k tomu tlačí. A tí ktorí, nechcú, je to ich voľba. Každý má právo na svoj svet.

Tiež som časom pochopila, že som mnohých svojou húževnatosťou a prísnosťou slov mohla desiť, pretože som chcela, aby i druhí nahliadli tam, kde ja. Ale nie každému sa chce a nie každý je pripravení. A tí, ktorí sú pripravení a máme podobné naladenie, prídu sami. Prídu sa sami spýtať. A preto je mlčať je zlato. Mlčať je cesta pokory a zároveň ochrana pravdy. A presadzovať svoju pravdu je často znakom duchovnej pýchy a nezrelosti.

"Ak je pravda hlboko zakorenená, nepotrebuje oporu vonkajšieho sveta."