Pocit zo života
Pocit zo života je základná bunka celého života. Pod pocitom zo života myslím šťastný pocit, pocit, ktorý chceme mať celý život sami zo seba i zo svojho života. Je to pocit, ktorý nás i na konci života celých naplní tou najväčšou spokojnosťou.
Dnešná doba kladie dôraz na určitý pocit zo života. V médiách, ale i v mnohých hnutiach pozitívneho myslenia často vidíme preexponované prejavy šťastia. Vrcholy, zubaté úsmevy, výskoky a výskanie, pocit neustálej výhry a stúpania. Táto "realita" je nereálna a vháňa nás do pocitu nedostatočnosti a nespokojnosti.
Úlohou každého človeka je nájsť svoju kotvu, svoj pocit zo života.
Je to úroveň či vibrácia, na ktorej chce daný človek byť a prežívať svoj život.
Je to znak dospelosti, ak si uvedomíme, čo skutočne chceme a čo je v súlade s našim prirodzeným temperamentom, hodnotami a dušou. Samozrejme, že budeme neustále skúšaní a vyhadzovaný s nášho módu, ale časom sa naučíme byť v ňom viac a viac ukotvení. Ako guruovia svojho vlastného bytia. Nášho miesta, ktoré je iba naše a z ktorého sa len tak nenecháme zhodiť.
Prvé zhodenie nastane väčšinou už pri narodení, počas detstva je ich neúrekom a tak by sme mohli pokračovať. Ale návrat k sebe je možný.
Nedajme sa však pomýliť ničím a nikým. Náš pocit sa nedá vymenovať cez naše záľuby, či názory, či to ako vyzeráme. To sú iba pozlátka na poklade, ktorý nosíme v sebe. Náš pocit patrí iba nám a iba my vieme, čo nám ho privolá a kedy a čo potrebujeme či nie. Raz je to jedno inokedy tamto, ale časom si vytvoríme svoje vychodené chodníčky a spôsoby, ktoré nás vždy privedú k sebe.
Každá žena má rada iný výhľad
Niekomu sa ukrýva šťastie pod teplou dekou, inému pod kvapkami dažďa.
Niekto je šťastný v ústraní a druhý na výslní. Je to tak rôzne.
Ticho či nahlas, na tom nezáleží, ide o ten pocit.
Ten pocit,
keď lovíš
&
Ten pocit
zo slovanskej krásy
Keď nesieš svoje svetlo
Ten pocit, keď na sklonku života stále nesieš svoje svetlo, ktoré si uchránila napriek tomu všetkému, čo si zažila.
Ten pocit, že si stále svetlom svojho života a vždy budeš.
Ten pocit, že vieš rozsvietiť i ďalšie zhasnuté svetlá, pretože si vždy našla cestu späť k sebe, k večnému svetlu v sebe.
Pravda je, že ten pravý pocit zo života sa nedá opísať slovami, ale dá sa k nemu cez slová priblížiť.
Ale slová sú zbytočné, ak ho nemáš.
A ešte zbytočnejšie, ak si ho užívaš.
Ten pocit jednoducho stojí za to.