Stretneš ho, keď si spomenieš, kto si...

Tak túto správu som dostala nečakane počas jednej krásnej vízie, ktorá sa predo mnou zjavila. Vízia náhle prišla po tom, ako som zaspávala a nežne som sa schúlila do klbka, ladila som sa na svoju dušu a sebalásku, pretože som sa práve necítila najlepšie. Jemne a s láskou som si chytila pravé zápästie a v tom - blik, bola tu táto vízia.

 Ja a On, spolu vo svojej záhrade, v inom čase a na inej planéte, s trochu iným vzhľadom, najmä pokožky a čŕt tváre, ale stále tam bola moja tvár, vlasy a postava. Vedela som, že je to môj vysnívaný domov a zároveň v diaľke za nami bol skutočný náš malý domček. Ale vôbec neviem povedať či to bola minulosť, budúcnosť alebo súčasne prebiehajúca paralelná realita a čo to presne malo znamenať a do akej miery to je pravdivé. Ale moje pocity spokojnosti a vnútorného zmierenia boli dôkazom, že sa nemôžem až tak mýliť, či ulietavať, keďže vízia prišla sama od seba.

Najsilnejší bol však odkaz, ktorý som po vízii obdržala:

"Stretneš ho, keď si spomenieš, kto si..."

Stretnem toho "pravého", keď precítim, kto som a nebudem sa viac viazať na identity a životné plány mojej kultúry a spoločnosti, v ktorej žijem. Sú to všetko iba manipulačné klamy, ktoré ma majú odviesť od hlasu mojej duše. Bola to veľká úľava. Nemusím sa stať niekým, už som tou, ktorou mám byť. Stačí začať cítiť seba, svoju dušu a nasledovať jej hlas. Nejde o to, zasahovať do behu sveta, meniť ho a víťaziť, ale zasahovať iba v súlade s dušou.

A nasledoval hlboký pocit, že tento pozemský život je zúfalo dočasný a veľkou skúškou pre nás tu prítomné duše. Veľká škola života pre rôzne bytosti a formy bytia, ktoré sa sem inkarnovali. Zem a jej ľudia sú zdanlivo rovnakí a predsa takí rozdielni. Duše z rôznych kútov vesmíru, s rôznymi typmi vedomia.

Všetko, čo sa tu na Zemi deje, najmä to zlé, čoho sa tak obávame má svoj hlboký význam. Je to veľká škola premeny a vývoja duší. Rajská dokonalosť je možná, ale v súčasnom stave a v stave uvedomenia ľudí, je najlepšie práve to, čo je. To je dokonalé pre náš vývoj a naše hlboké uvedomenie. Každý sa nachádza na správnom mieste a v správnom čase. Je to dokonalá hra, v ktorej každý vyhrá, pretože sa niečo naučí. Po dobrom či po zlom.

Neskôr ma na mojej vízii zaujalo to, čo ju vyvolalo. Akoby miesto na mojom pravom zápästí bolo miestom skrytého odtlačku mojej identity alebo skôr akejsi pamäte. Je to zvláštne a sama nie som fanynkou sci fi ani sa o to príliš nezaujímam, ale napadol ma film Jupiter vychádza. Kto vie, kde všade máme zabudované informačné pamäte. 

Celé naše telo je zázračný hologram, ktorý neustále komunikuje s vesmírom.