Životné poslanie

Životné poslanie nie je veta, ktorou sa dnes mnohí oháňajú v popise seba, keď prezentujú svoje služby, či svoj talent. Nie je to veta vystrihnutá z príručok pre "úžasných a úspešných", či z kníh o pozitívnom myslení. Je to oveľa viac a ťažko vysloviteľné, ale predovšetkým to nie v prvom rade o činnostiach, či umení niečo robiť určitým spôsobom, to je iba dôsledok.

"Životné poslanie je predovšetkým Vedomie"

"Udržiavanie sa na určitej úrovni vedomia a žitie v naladení na určitú vlnu - hodnotu - vibráciu."

Typ vedomia, ktoré si vyberieme ako naše životné poslanie môže predstavovať čokoľvek, čo cítime, že je dôležité žiť  a pre čo sa oplatí i zomrieť. Môžu to byť rôzne prejavy lásky, cnosti ako pravda, pokora, radosť, hojnosť, múdrosť, trpezlivosť... Môže to byť vedomie bohyne, boha, vedomie prírody, vesmírnych zákonov, to sú však iba orientačné body, aby som to mohla lepšie vysvetliť...

Každý si sám určí svoje poslanie, ktoré žije cez určitý typ vedomia, ale to či ho žije občas, keď si spomenie, pre čo sa oplatí žiť, či pri hraničných životných situáciách je niečo úplne iné ako žiť svoje poslanie naplno, každý deň. Je to výzva, ku ktorej dozrievame a vedome sa pre ňu rozhodujeme. 

U mňa nastal zlom v ťažkom období. Myslela som si, že sa na mňa vykašlal celý život, sám osud, vesmír, božské sily, no všetko. Vôbec ma nevypočuli, nepomáhali mi, cítila som sa úplne sama a v stagnácii. Už nič nepomáhalo. Potom pomaly prišla ku mne vízia Vajíčko - vízia a od nej som počas pár dní prešla ku hlbšiemu pochopeniu a precíteniu mojej cesty duše. Môjho poslania, údelu, k pochopeniu čo a ako a prečo mám robiť, či nerobiť. 

Ale hlavne som pochopila, že je to o tom, v akom vedomí sa udržiavame. Bez tejto vedomej práce a schopnosti byť na vlne svojho pravého vedomia - poslania, sme iba zmietaní rozmarmi a strachmi sveta a ľudí naokolo, ktorí predstavujú všetko možné, len nie našu vlastnú cestu. Tú poznáme iba v sebe. Iba v sebe poznáme svoju pravdu.

Myslím, že najkrajšie na tom je, že to nemusíme nikomu hovoriť, oznamovať, nalepovať si to na dvere, či dávať na svoje webové stránky. Presviedčanie druhých o tom, čo je naše životné poslanie, je neúctivé k sebe a iba to zvyčajne znamená, že sa na niečo hráme, alebo že nie sme si istí sami sebou. 

"Už tým, že vedome vyžarujeme zvnútra, plníme svoje poslanie na 100%." 

A preto ľudia vo väzení, otroctve a i v tých najhorších podmienkach, môžu byť tým, čím prirodzene sú. Dušu nemožno spútať. To však vyžaduje obrovskú vnútornú silu, veľkú Dušu a takýchto ľudí považujem za skutočných hrdinov života. 

Ak nájdeme s vyžarovaním pravého poslania spoluhráčov do života, je to príležitosť spolu tvoriť niečo väčšie, čo presahuje našu spoluprácu. Poslanie je tak hlboko v nás, že ak sme s tým v jednote, jednoducho to z nás vyžaruje do okolia. Druhí to cez svoje okuliare budú vidieť rôzne. Každý má svoj filter a každý si po svojom vysvetľuje farby života. Niekto nás bude chcieť zavraždiť, niekto velebiť, iní nás budú ignorovať či zosmiešňovať, je to rôzne, ide predovšetkým o spoluprácu a tvorenie s rovnako slobodnými dušami. Iba na tom záleží. Ničím a nikým iným sa nenechajme odradiť. Sú to iba skúšky našej sily a pravosti úmyslov a poslania.