12 Máriiných kameňov

V knihe Mystické mesto Božie od Márie z Agredy sa spomína 12 kameňov, z ktorých je postavené mystické mesto Mária. Zaujal ma tento súbor 12 kameňov, ktorý mi pripomína 12 kameňov Synergy, i keď sa jedná o úplne iné kamene.

Sila čísla 12 spočíva v jednote, ktorú dosahujeme postupným vývojom a integrovaním všetkých našich častí. Zjednotenie v čísle 12 predstavuje dosiahnutie božského vedomia. Ako rozšírený systém 12 čakier, od čakry Zeme až po kozmickú 12. čakru.

Zjavenia Jána - Základné kamene hradieb mesta boli ozdobené všelijakými drahými kameňmi: prvý základný kameň jaspis, druhý zafír, tretí chalcedón, štvrtý smaragd, piaty sardonyx, šiesty sardion, siedmy chryzolit, ôsmy beryl, deviaty topás, desiaty chryzopras, jedenásty hyacint, dvanásty ametyst.

Poznámka: v zátvorke uvádzam pomenovanie kameňov, ktoré sa používa dnes, nakoľko staré pomenovania kameňov boli iné. Čerpám zo štúdie profesora Jamesa A. Harrela, Univerzita Toledo, Old Testament Gemstones: A Philological, Geological, and Archaeological Assessment of the Septuagint - štúdiu si môžete stiahnuť tu

Hovorí sa, že "prvý základ" alebo kameň "bol z Jaspisu" ktorého rozmanité odtiene farieb a trvanlivosť znamená vytrvalosť a silu, ktoré od okamihu Jej počatia boli vliate do tejto veľkej Panej, aby mohla pokračovať po celý svoj život v konaní všetkých cností s nepremožiteľnou veľkomyselnosťou a stálosťou.

"Druhý zo zafíru. " ( Lapis lazuli) Tento drahý kameň sa podobá farbou čistej jasnej oblohe, možno na ňom vidieť roztrúsené zlaté bodky či atómy. Jeho farba znázorňuje jasnosť a pokoj darov a milostí najsvätejšej Márie, ktoré ju uschopňujú, aby požívala nemeniteľný nebeský mierny pokoj, bez akéhokoľvek mráčika neporiadku a od okamihu Jej počatia osvetlený nazeraním na Boha.

"Tretí z chalcedonu." (Achát) Tento drahý kameň má svoje meno od zeme, kde sa nachádza. Má červenú farbu a v noci žiari ako maják. Skrytý význam tohoto kameňa poukazuje na svätosť a moc mena Márie. Lebo dostala svoje meno z tej časti sveta, kde Jej bytosť dostala vznik, nazývajúc sa dcérou Adamovou, samotnou zmenou prízvuku Jej meno v latinčine znamená hromadne všetky oceány, lebo Ona bola oceánom milostí a darov Božích. Prišla na svet v nepoškvrnenom počatí zaplavená týmito darmi, ktoré zmývajú všetku zlobu hriechov a smrti a ich účinky, tmy priepasti
osvetľujú svetlom Jej ducha a jasnosťou Jej nebeskej múdrosti.

"Štvrtý zo smaragdu." (Malachit) Farba smaragdu je príjemne zelená a oko sa ňou môže kochať bez omrzenia. Tento tajomne znázorňuje vnady najsvätejšej Márie v jej počatí, pretože bola nanajvýš milostná a pôvabná v očiach Božích i Jeho tvorov.

"Piaty zo Sardonixu." Tento kameň je priehľadný, hoci farbou sa podobá ľudskej pleti, obyčajne v troch odtieňoch: vo veľmi príjemných rôznofarebnostiach, dole tmavé, uprostred belavé a hore perleťové. Tajomný význam tohto kameňa poukazuje na úzke vzťahy Matky k Synovi, ktorého porodila. Tmavá farba naznačuje nižšiu, pozemskú časť Máriinho tela, zatienenú a skrytú umŕtvovaním a prácami za Jej pobytu na zemi, a tiež človečenstvo Jej Syna, zatienené našimi vinami, ktoré vzal na seba. Belavá farba značí čistotu duše Panny Márie i duše Kristovej, nášho najvyššieho dobra. Pleťová farba hovorí o Jeho podstatnom spojení Božstva s človečenstvom a u Márie o Jej účasti v láske Jej najsvätejšieho Syna a Jej podieľaní sa na celej skvelosti Božstva.

"Šiesty zo sardisu." (Karneol) Tento kameň je priezračný a zároveň akoby vybleskoval čistý ohnivý plameň, preto je symbolom ohňa lásky, ktorá neustále horí v nebeskej Kráľovnej, lebo žiar v Jej vnútri nikdy neprestáva ani neochabuje. Hneď od okamihu Jej počatia, ktoré je dobou i miestom Jej počiatku, stále sa vzmáhal a teraz, keď dosiahol najvyšší stupeň povznesenia, aký kedy tvor mohol dosiahnuť, horí a bude horieť ešte jasnejšie po celú večnosť.

"Siedmy z chryzolitu." (Citrín) Tento kameň sa farbou podobá zlatu, trbliece sa ohnivým leskom a krajšie žiari v noci než vo dne. Tento kameň znázorňuje Máriinu vrúcnu lásku k Cirkvi bojujúcej, k jej kňazom a najmä zákonu milosti. Táto láska žiarila najmä v noci smrti Jej najsvätejšieho Syna a tiež keď začiatkom zákona evanjelia zastávala úrad učiteľky a tak vrúcne sa modlila za upevnenie Cirkvi a Jej sviatostí.

"Ôsmy z berylu." (Akvamarín, dnes sa tepelne upravuje, aby sa odstránili žlté a zelenkavé odtiene) Tento kameň má zelenú a žltú farbu, ale zelená prevláda a je veľmi podobná olivovej a pekne sa trbliece. Znázorňuje jedinečnú vieru a nádej udelenú Márii pri Jej počatí, ktoré ju uschopnili rozumieť i konať obtiažne a vznešené skutky, aké skutočne vykonala pre slávu svojho Stvoriteľa.

"Deviaty z topásu." (Olivín) Tento kameň je priehľadný, má farbu morušovú (morušová farba - žlté až žltozelené prírodné farbivo fustic) a je veľmi cenný a hľadaný. Znázorňuje najúctyhodnejšie panenstvo Márie, našej Panej, i jej Materstvo, so vzťahom k vtelenému Slovu; okrem toho po celý svoj život tieto dve prednosti držala ako poklady nevýslovnej ceny, hodné najpokornejšej vďaky. Hneď v prvých okamihoch po svojom počatí prosila Najvyššieho o cnosť čistoty a sľúbila, že ju zachová po celý svoj pozemský život. Bola si vedomá, že Jej bola udelená v stupni oveľa vyššom, než si priala a sľúbila. A nielen to, ale vedela tiež, že Pán Ju ustanovil za učiteľku a vodkyňu všetkých panien a milovníkov čistoty a svojimi príhovormi môže dosiahnuť, že Jej ctitelia získajú túto cnosť a zotrvajú v nej.

"Desiaty z Chryzoprasu", ktorý má zelenú farbu s nádychom zlatej, znázorňuje najpevnejšiu nádej, zasadenú do Srdca najsvätejšej Márie pri Jej počatí a lásku s akou bola oplodnená a okrášlená. Vnútri našej Kráľovnej stále kvitla živá neuhasínajúca nádej, čo patrila Tej, ktorá ostatnému človečenstvu mala udeľovať podobné vlastnosti.

"Jedenásty z hyacintu" (Korund indigovej farby), ktorý je neobyčajne krásne fialový. Tento základný kameň vyjadruje Máriinu lásku k vykúpeniu ľudského pokolenia. Pretože celá náprava viny i ospravedlnenie duší malo vzísť z vykúpenia, táto láska našej Kráľovnej pre vykúpenie od toho prvého okamihu získala Jej moc žiadať, aby ani jeden hriešnik, nech by bol akokoľvek veľký a nečistý, nebol vylúčený z použitia ovocia vykúpenia a ospravedlnenia, aby dosiahol večný život, ak bude prosiť o príhovor túto mocnú Pani a Príhovorkyňu.

"Dvanásty z Ametystu", ktorý má lesklú fialovú farbu. Tajomstvo tohto kameňa či základu sa zhoduje čiastočne s prvým. Znamená akúsi vrodenú moc, udelenú najsvätejšej Márii od prvého okamihu Jej počatia proti všetkým diablovým zástupom, takže zlí duchovia, i bez akéhokoľvek rozkazu alebo úkonu z Jej strany, cítia úzkosť a mučivú silu vychádzajúcu z Nej, akonáhle sa pokúsia priblížiť sa k Nej. Túto obdržala ako odmenu za svoju neprekonateľnú horlivosť pri vyvyšovaní a obhajobe slávy a cti Božej. Preto samotný zvuk Jej najsladšieho Mena postačí, aby vyhnal zlomyseľných duchov z ľudského tela. Lebo Jej sväté Meno je také mocné, že pri samotnej zmienke o ňom sú premožení a strácajú silu. Týmto sú krátko popísané tajomstvá základov, na ktorých Boh vystaval to sväté
Mesto Máriu.