Ohováranie ako duchovná skúška

10.07.2019

Čo urobíme, ak nás ohovárajú? Môže nás to nahnevať, pobúriť, rozplakať a často dostaneme strach z toho, čo si o nás druhí myslia. Čo o nás šíria a že sa často starajú do vecí, do ktorých ich nič nie je.

Z mojej vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že ohováranie vždy vedie k silnejšej vnútornej sebahodnote. Ak ohováranie správne uchopíme, vždy nás to posilní a tam, kde sme sa báli, čo tí druhí..., príde sila v nás, ktorá je väčšia ako všetky tie klebety a štipľavé jazyky dokopy. Nie, nie je to ľahké a slzy často patria k tomu. Nie, neznamená to, že nami už nič neotrasie. Je to vždy proces, na konci ktorého môže naša sila opäť vyrásť. I keď cez džungľu neprajnosti, našu bezmocnosť a strach.

Je to i o vás?

"Ľudia si o mne vytvárajú rôzne príbehy, ale nikto nemá odvahu čítať môj skutočný príbeh."

Zažila som ohováranie mojej osoby celou dedinou. Dokonca sa o mne písalo i v dedinských politických komplotoch. Bolo to dávno, bola som mladá, v mnohom i hlúpa, ale veľa som sa na tom naučila. A to, čo ma vždy pri takýchto nepríjemných situáciach najviac zabolelo, neboli klebety, ale zrada od tých, u ktorých som čakala pochopenie a vypočutie. Tento model som v živote zažila viackrát a neprajem to nikomu. Ostať sama, keď sa potrebujete vyrozprávať. Tiež som zažila ohováranie a staranie sa do môjho súkromia širšou rodinou, kde ma chcela príbuzná - lekárka posielať na psychiatrické liečenie pre určité moje životné rozhodnutia a aktuálne správanie. Hate na internete som zažila tiež, ale kto nie. To je to najmenej. Teraz v posledom období zažívam staranie sa druhých ľudí do môjho života a najmä práce. Jedná sa o dedinskú komunitu, ktorá si myslí, že má právo vedieť o vás všetko a má právo to hodnotiť a určovať, čo je správne. Ale na to si treba zvyknúť a vyhýbať sa falošným ľuďom.

Kedysi, keď som bola mladšia, som bola veľmi naivná. Myslela som si, že všetci sú prajní, ale pravda je taká, že ľudí, ktorí vám skutočne prajú, je ako šafránu. A ja zažívam i to, že ani ten šafrán zatiaľ nekvitne. Priznávam, i také chvíle sú...

Pred pár dňami sa jedna pani z dediny neprimeraným spôsobom starala do môjho súkromia. Vyzvedala u mojej príbuznej. Keď som sa to dozvedela, najprv to so mnou nič nespravilo. Uvedomila som si ako inak reagujem, keď som si počas júlového zatmenia prešla bažinami môjho najväčšieho zranenia. Odvtedy sa zmenšili moje strachy, pretože v porovnaní s mojou najväčšou životnou bolesťou, sú to len druhoradé problémy. Dotkla som sa oveľa viac samej seba v tom najväčšom zranení a výsledok je, že som vo väčšej hĺbke. A tak už menej riešim to, čo sa deje nad hladinou v povrchnom svete klebiet. I keď sú o mne. Áno, stále to zabolí, ale aj rýchlo prebolí.

Práve v súvislosti s nedávnou skúsenosťou s "klebetnou pani" sa mi otvorila podpora z tretej čakry. Cítila som pri tomto incidente, že je to duchovnú skúška ako sa zachovám a sama som bola zvedavá ako sa to bude vo mne vyvíjať. Vnímala som bledožlté, žiarivé, zlatisté svetlo v tretej čakre a dokonca som mala víziu krásneho svetelného žltého draka, ktorý si zložil hlavu na moje brucho. Bol symbolom sily moje tretej čakry. Bol v mieri a v spokojnosti a viem, že to je skutočná cesta i pre mňa. Prišla i liečivá mantra - afirmácia, ktorá môže podporiť i vás:

"Spájam sa so svojim nekonečným potenciálom lásky a dovoľujem mu sa prejaviť v mojom živote na pozemskej úrovni."

(vysvetlenie - spojenie s vnútorným svetlom, ktorému dovolíme, aby sa prejavilo v náš prospech v realite života ako hojnosť a ochrana)