To jedno totemové zviera
Ľudia často cítia potrebu nájsť to jedno totemové zviera. To ich najbližšie zviera, ktoré je ich duchovným sprievodcom duše. Existujú rôzne meditácie, kurzy, vizualizácie..., ale ja si i tak myslím, že na to musí človek dozrieť sám a nedá sa to len tak "vynútiť". Alebo sa to udeje božskou prozreteľnosťou v tom čase, kedy to jednoducho potrebujeme zažiť. A možno nie všetci to potrebujú zažiť...
Na svojej ceste mi robilo sprievodcov veľa zvierat. Veľa zvieracích učiteľov ku mne prichádzalo a dalo by sa povedať, že v tom čase boli niečo ako môj totem. V staršom článku Totemové zvieratá podľa živlov, čakier a iných systémov o tom píšem viac.
Vždy som cítila spriaznenosť s určitými zvieratami a niektoré cítim ako sprievodcov z minulého života. Teda zvieratá, s ktorými som sa zblížila v minulom živote. Tak som vnímala od malička slony. Pavúky ma zasa učili o strachu a ženskej tvorivosti. Pavúk je jeden z mojich najväčších učiteľov. Potom boli zvieratá, ktoré ma priťahujú pre svoju krásnu vznešenú energiu ako sú motýle a labute. Motýle mám naozaj rada a tiež ich podobu húsenice. Vždy som mala rada hebké húseničky, ktoré považujem za veľmi roztomilé. Toto transformačné zviera ma učí o premenách ženy. Labute ma zasa vedú v tanci, ktorému sa venujem. Kone ma učia byť plne vo svojom tele a klusať životom radosťou. Hady si ctím ako ochrancov mojej ženskej sily a mystiky. A i...
No cítila som, že to jedno totemové zviera, je iné ako títo sprievodcovia. Pred niekoľkými rokmi som mala veľmi zvláštny archetypálny sen, ktorého posolstvo rozkľúčovávam dodnes. Súčasťou toho sna bolo jedno zviera. Teda lepšie povedané kostry tohoto zvieraťa. Potom, opäť o niekoľko rokov, v časoch hlbokej bolesti, som mala silnú víziu, kde mi to zviera s veľkou láskou povedalo, že jeho telo je i moje, že sme jedno. A tak nejak sa mi to zviera vždy pripomenie. Najčastejšie v snoch alebo symbolikou v tvare tohoto zvieraťa, ktorá ma vždy priťahovala. Nikdy som sa o to zviera bližšie nezaujímala, ani o živel, s ktorým je toto zviera späté. To zviera dokonca nežije ani v našich končinách.
Ale po opakovaných snoch, posolstvách a víziách, som nadobudla hlboké presvedčenie, že toto je TO zviera. Toto je moje totemové zviera, ktoré si nevybralo moje ego na základe akýchsi možno i povrchných sympatií, ale vybrala si ho moja duša na základe hlbokej vzájomnej príbuznosti. Niekedy chcú byť ľudia vlci, medvede, tigre, orly... no proste to, čo je duchovne trendy... toto som vždy považovala za pochabosť a nepripravenosť uvidieť svoje skutočné totemové zviera.
V tomto dušičkovom čase sa toto zviera ku mne opäť prihlásilo v sne. Dnes sa mi o ňom snívalo a jedinou zvláštnosťou toho sna bolo, že som nemala strach z tohoto zvieraťa a cítila som, že mi neublíži. I keď ľudia naokolo mali rešpekt voči tomuto zvieraťu. Cítila som, že si rozumieme bez slov a že je konečne na čase, aby som ho viac pozvala do svojho života. Už vedome, nielen cez sny. Dozrel čas...