Všetci sa chceme rozpomenúť

03.12.2018

Projekt Zem nie je jediný projekt vo vesmíre, ktorý slúži na prejavenie sa najvyššej lásky v hmote. Je veľa iných planét na tejto úrovni, ale i na vyššej. Duše sem prichádzajú prejaviť sa v hmote, pretože to božské sa chce prejaviť v hmote, aby mohlo zažiť samo seba.

Sú tu rôzne duše rôznych úrovní, mladšie i staršie a tie sa postupne presúvajú i na iné planéty s vyššou vibráciou, keď sú už na to pripravené. Život v hmote môže existovať v oveľa vyššej podobe ako ho poznáme my. Veľa duší je pripravených a veľa nepripravených sa posunúť ďalej. Mladšie a staršie duše sú síce dočasne spolu, ale iba dočasne. Vibračná odlišnosť spolužitia je možná iba do istého bodu.

Všetci sa chceme rozpomenúť. Všetci sem prichádzame žiť to božské, čo je v nás, ale najprv sme pohltený nevedomým hmoty, ktorá čaká na vdýchnutie božského života z našej slobodnej vôle, čím rozširujeme možnosti toho božského.

Duše sú ako krásne idei zo sveta svetla, ale keď sa prvýkrát stretnú s hmotou, je to ako smrť, náraz, pád. Všetko sa začína budovať odznova. Pomaly sa rozmotáva klbko spomienok na pravú podstatu duše. A trvá to dlho. Niekoľko životov a následne sa zasa učíme používať božské dary a talenty, no pokiaľ ich nezneužijeme. A potom odznova v ďalších životoch sa učíme ich získať späť práve cez novú čistú úroveň vedomia, ktorá dary a talenty využíva pre dobro celku.

Nemá význam sa rozčuľovať nad druhými, ak ich považujeme za spiacich. I oni sa prišli iba rozpomenúť a chcú sa rozpomenúť. Pomôcť im môžeme iba vlastným príkladom. Nik nie je spasiteľ druhých, ale každý je spasiteľ sám seba.

Naša vibrácia je to, na čom skutočne záleží. Naša láska, ktorú si nesieme v sebe a sýtime sa ňou je jediný zdroj, ktorý máme a z ktorého môžeme vychádzať. Iba ak sme sami v sebe zajedno, sme i s božskou podstatou vesmíru zajedno.

Robiť si starosti o svet, je ako preberať zodpovednosť za celý svet. Iste, sme zodpovední tým spôsobom, že to čo kupujeme, podporujeme alebo nepodporujeme, konáme - nekonáme a to ako vibrujeme, formuje nejakým spôsobom celý svet. Ale nie sme zodpovedný za všetko, ale hlavne sami za seba. A na to najradšej zabúdame.

Božská podstata sa vždy bude chcieť prejavovať v hmote, aby bola úplná a prežívala samu sebe na všetkých úrovniach. Nie je to tak ľahké ako sa zdá, no projekty ako Zem, budujú nové dimenzie vesmíru a umožňujú tomu božskému sa prejaviť. I my sa budeme stále posúvať k novým skúsenostiam zážitku toho božského v hmote. Je to naša božská túžba. Zakúsiť samých seba vo vedomej hmote.

Začína to v tele a potom tvorením cez telo v hmote. Dočasne to môže byť i naopak, ale potom to telo prestane zvládať a ochorie alebo až zomrie. Vysoké vibrácie nás môžu doslova spáliť. Telo je kotva a základ pre prejavenie toho božského. Čím viac chceme vedome tvoriť, tým čistejšiu vibráciu musí mať i naše telo. Neexistuje zážitok božskej podstaty bez tela. Telo nám umožňuje cítiť a prežívať celú škálu pocitov, od tých najhmotnejších až po tie najviac nehmotné.

Multidimenzionalita duše je tiež pravdivá. Sme tu na Zemi a zároveň nad nami bdejú naše vyššie ja, ale zároveň sú tu i naše nižšie ja z minulosti. Všetko chce byť uvedené do rovnováhy, tiene minulosti prijaté a svetlo budúcnosti tiež. Všetko v jednom tele, v nás, v hmotnom človeku. Sme ako kríž a jednota celého vesmíru.

Všetci sa chceme rozpomenúť a to znamená, že všetci máme rovnaké právo na život a byť tu. Všetci smerujú k tomu istému, ale je tiež pravda, že naše cesty sa schádzajú a rozchádzajú. Vibrácia duše určuje, kam smerujeme.