Mária z Ágredy

V tejto časti blogu budem postupne uverejňovať časti textov z kníh Mystické mesto Božie, ktoré napísala Svätá Mária z Ágredy 2. apríl 1602 - 24. máj 1665

Niektoré texty sú zostrihané tak, aby dávali zmysel ako pozitívne afirmácie a posolstvá pre túto dobu a pre prácu s našou vnútornou božskosťou či už ženskou alebo mužskou alebo priamo pomáhali spojeniu s veľkou Božskou podstatou všetkého. K textom pridávam i obrázky s textami, ktoré si môžete uložiť pre osobné použitie.

knihy na voľné stiahnutie nájdete tu

"Odstráň prekážky, ktoré sa stavajú do cesty prúdu božskej milosti, tečúcemu zo Všemohúcnosti skrze mňa do teba a učiň sa schopnou ochotne prijímať plnú mieru, určenú pre teba božskou vôľou."

Potom som videla, ako ma božská Matka priodela rúchom belším ako sneh a jasnejším ako slnko. Opásala ma drahocenným pásom a povedala:

"Toto je účasť na mojej čistote."

Prvá je tá náklonnosť a neznesiteľná túžba, ktorú vidím v Bohu a pevná vôľa sprístupňovať svoje Božstvo a poklady svojich milostí. Druhá vec je tá nevýslovná a nepochopiteľná nesmiernosť tých dobrých darov, ktoré, ako vidím, túži rozdávať podľa tohoto stupňa a za tým účelom, a predsa zostáva nekonečný, akoby nič nerozdal. V tejto túžbe a náklonnosti, ktorou Velebnosť Božia prekypuje, vidím Ho, že je pripravený posväcovať, ospravedlňovať a zasypávať darmi a dokonalosťami všetko tvorstvo spoločne, i každého tvora zvlášť. Bol by ochotný dať každému tvorovi viac, než majú všetci anjeli a serafíni dohromady; ba keby i každá kvapka v oceáne a každé zrnko na
jeho brehoch, všetky hviezdy, planéty a prvky a všetky tvory boli schopné používať rozum a Jeho dary, dostali by ich bez miery, keby sa pre ne uspôsobili a nekládli prekážky ich prijatiu. Ó, aké hrozné zlo je hriech, ktorý jediný je v stave zastaviť ten mohutný prúd takých veľkých a večných darov!

...v Bohu nie je minulosť ani budúcnosť, lebo v Ňom sú všetky veci prítomné v Jeho Božskej nekonečnej mysli a o všetkom vie jedným jednoduchým úkonom.

Dcéra moja, prajem si, aby si zbierala pre seba ovocie, po ktorom túžiš, z popisu tajomstiev a svätých činov môjho svätého života a odmenou za tvoje práce nech je väčšia čistota a dokonalosť života, ktorá nech ťa urobí schopnou pomocou milosti Najvyššieho konať to, čo počuješ.

Keď nebeské poklady sú v rukách našej Matky a Panej a Ona nás stále volá a prostredníctvom svojich anjelov žiada a keď nám otvára nie jednu, ale veľa brán do neba, ako je to možné, že toľkí mnohí ostávajú vonku a tak málo ich vchádza tými bránami?

21. kap. Zjavenia Jána - Základné kamene hradieb mesta boli ozdobené všelijakými drahými kameňmi: prvý základný kameň jaspis, druhý zafír, tretí chalcedón, štvrtý smaragd, piaty sardonyx, šiesty sardion, siedmy chryzolit, ôsmy beryl, deviaty topás, desiaty chryzopras, jedenásty hyacint, dvanásty ametyst.

Hovorí sa, že "prvý základ" alebo kameň "bol z jaspisu", ktorého rozmanité odtiene farieb a trvanlivosť znamená vytrvalosť a silu, ktoré od okamihu Jej počatia boli vliate do tejto veľkej Panej, aby mohla pokračovať po celý svoj život v konaní všetkých cností s nepremožiteľnou veľkomyselnosťou a stálosťou.

"Druhý zo zafíru. " Tento drahý kameň sa podobá farbou čistej jasnej oblohe, možno na ňom vidieť roztrúsené zlaté bodky či atómy. Jeho farba znázorňuje jasnosť a pokoj darov a milostí najsvätejšej Márie, ktoré ju uschopňujú, aby požívala nemeniteľný nebeský mierny pokoj, bez akéhokoľvek mráčika neporiadku a od okamihu Jej počatia osvetlený nazeraním na Boha.

"Tretí z chalcedonu." Tento drahý kameň má svoje meno od zeme, kde sa nachádza. Má červenú farbu a v noci žiari ako maják. Skrytý význam tohoto kameňa poukazuje na svätosť a moc mena Márie. Lebo dostala svoje meno z tej časti sveta, kde Jej bytosť dostala vznik, nazývajúc sa dcérou Adamovou, samotnou zmenou prízvuku Jej meno v latinčine znamená hromadne všetky oceány, lebo Ona bola oceánom milostí a darov Božích. Prišla na svet v nepoškvrnenom počatí zaplavená týmito darmi, ktoré zmývajú všetku zlobu hriechov a smrti a ich účinky, tmy priepasti
osvetľujú svetlom Jej ducha a jasnosťou Jej nebeskej múdrosti.

"Štvrtý zo smaragdu." Farba smaragdu je príjemne zelená a oko sa ňou môže kochať bez omrzenia. Tento tajomne znázorňuje vnady najsvätejšej Márie v jej počatí, pretože bola nanajvýš milostná a pôvabná v očiach Božích i Jeho tvorov.

"Piaty zo sardonixu." Tento kameň je priehľadný, hoci farbou sa podobá ľudskej pleti, obyčajne v troch odtieňoch: vo veľmi príjemných rôznofarebnostiach, dole tmavé, uprostred belavé a hore perleťové. Tajomný význam tohto kameňa poukazuje na úzke vzťahy Matky k Synovi, ktorého porodila. Tmavá farba naznačuje nižšiu, pozemskú časť Máriinho tela, zatienenú a skrytú umŕtvovaním a prácami za Jej pobytu na zemi, a tiež človečenstvo Jej Syna, zatienené našimi vinami, ktoré vzal na seba. Belavá farba značí čistotu duše Panny Márie i duše Kristovej, nášho najvyššieho dobra. Pleťová farba hovorí o Jeho podstatnom spojení Božstva s človečenstvom a u Márie o Jej účasti v láske Jej najsvätejšieho Syna a Jej podieľaní sa na celej skvelosti Božstva.

"Šiesty zo sardisu." Tento kameň je priezračný a zároveň akoby vybleskoval čistý ohnivý plameň, preto je symbolom ohňa lásky, ktorá neustále horí v nebeskej Kráľovnej, lebo žiar v Jej vnútri nikdy neprestáva ani neochabuje. Hneď od okamihu Jej počatia, ktoré je dobou i miestom Jej počiatku, stále sa vzmáhal a teraz, keď dosiahol najvyšší stupeň povznesenia, aký kedy tvor mohol dosiahnuť, horí a bude horieť ešte jasnejšie po celú večnosť.

"Siedmy z chryzolitu." Tento kameň sa farbou podobá zlatu, trbliece sa ohnivým leskom a krajšie žiari v noci než vo dne. Tento kameň znázorňuje Máriinu vrúcnu lásku k Cirkvi bojujúcej, k jej kňazom a najmä zákonu milosti. Táto láska žiarila najmä v noci smrti Jej najsvätejšieho Syna a tiež keď začiatkom zákona evanjelia zastávala úrad učiteľky a tak vrúcne sa modlila za upevnenie Cirkvi a Jej sviatostí.

"Ôsmy z berylu." Tento kameň má zelenú a žltú farbu, ale zelená prevláda a je veľmi podobná olivovej a pekne sa trbliece. Znázorňuje jedinečnú vieru a nádej udelenú Márii pri Jej počatí, ktoré ju uschopnili rozumieť i konať obtiažne a vznešené skutky, aké skutočne vykonala pre slávu svojho Stvoriteľa.

"Deviaty z topásu." Tento kameň je priehľadný, má farbu morušovú a je veľmi cenný a hľadaný. Znázorňuje najúctyhodnejšie panenstvo Márie, našej Panej, i jej Materstvo, so vzťahom k vtelenému Slovu; okrem toho po celý svoj život tieto dve prednosti držala ako poklady nevýslovnej ceny, hodné najpokornejšej vďaky. Hneď v prvých okamihoch po svojom počatí prosila Najvyššieho o cnosť čistoty a sľúbila, že ju zachová po celý svoj pozemský život. Bola si vedomá, že Jej bola udelená
v stupni oveľa vyššom, než si priala a sľúbila. A nielen to, ale vedela tiež, že Pán Ju ustanovil za učiteľku a vodkyňu všetkých panien a milovníkov čistoty a svojimi príhovormi môže dosiahnuť, že Jej ctitelia získajú túto cnosť a zotrvajú v nej.

"Desiaty z chryzoprasu", ktorý má zelenú farbu s nádychom zlatej, znázorňuje najpevnejšiu nádej, zasadenú do Srdca najsvätejšej Márie pri Jej počatí a lásku s akou bola oplodnená a okrášlená. Vnútri našej Kráľovnej stále kvitla živá neuhasínajúca nádej, čo patrila Tej, ktorá ostatnému človečenstvu mala udeľovať podobné vlastnosti

"Jedenásty z hyacintu", ktorý je neobyčajne krásne fialový. Tento základný kameň vyjadruje Máriinu lásku k vykúpeniu ľudského pokolenia. Pretože celá náprava viny i ospravedlnenie duší malo vzísť z vykúpenia, táto láska našej Kráľovnej pre vykúpenie od toho prvého okamihu získala Jej moc žiadať, aby ani jeden hriešnik, nech by bol akokoľvek veľký a nečistý, nebol vylúčený z použitia ovocia vykúpenia a ospravedlnenia, aby dosiahol večný život, ak bude prosiť o príhovor túto mocnú Pani a Príhovorkyňu.

"Dvanásty z ametystu", ktorý má lesklú fialovú farbu. Tajomstvo tohto kameňa či základu sa zhoduje čiastočne s prvým. Znamená akúsi vrodenú moc, udelenú najsvätejšej Márii od prvého okamihu Jej počatia proti všetkým diablovým zástupom, takže zlí duchovia, i bez akéhokoľvek rozkazu alebo úkonu z Jej strany, cítia úzkosť a mučivú silu vychádzajúcu z Nej, akonáhle sa pokúsia priblížiť sa k Nej. Túto obdržala ako odmenu za svoju neprekonateľnú horlivosť pri vyvyšovaní a obhajobe slávy a cti Božej. Preto samotný zvuk Jej najsladšieho Mena postačí, aby vyhnal zlomyseľných duchov z ľudského tela. Lebo Jej sväté Meno je také mocné, že pri samotnej zmienke o ňom sú premožení a strácajú silu. Týmto sú krátko popísané tajomstvá základov, na ktorých Boh vystaval to sväté
Mesto Máriu.

Neopúšťaj tajný úkryt vnútornej sústredenosti, kde ťa osvecuje Baránok.

Dcéra moja, počuj rozlúštenie tvojej námietky. Vo videní Božstva hneď som poznala svoju nevinnosť a nepoškvrnenosť môjho počatia. Tieto milosti a dobrodenia Všemohúceho sú takého rázu, že čím lepšie ich chápeme a máme vo väčšej istote, tým vzbudzujú v nás väčšiu starostlivosť a pozornosť, aby sme si ich zachovali a vyvarovali sa každej urážky ich Pôvodcu. ... Táto starostlivosť je vlastne nevyhnutnou podmienkou pre zachovanie obdržaných darov a milostí.

Okrem toho duša dostane vedomosť, aby poznala a pochopila ľudskú slabosť a slobodu vôle pri rozhodovaní pre dobro alebo zlo. Toto vedomie mi Všemohúci neodňal a neodníma nikomu, pokiaľ putuje v tomto svete, ale dáva to poznanie každému podľa potreby, aby pod jeho vedením mohli byť naplnení svätou bázňou, ktorá by ich chránila, aby sa nedopustili ani najmenšieho hriechu. Vo mne toto svetlo bolo väčšie a jasne som videla, že malý poklesok pripravuje cestu ďalšiemu, a ten druhý je iba trest za ten prvý. Je však pravda, že následkom požehnania a milostí Pána bolo nemožné, aby som zhrešila, ale Prozreteľnosť to zariadila tak, že toto vedomie mojej úplnej bezpečnosti pred hriechom mi bolo zatajené; ja som iba videla, že čo sa mňa týka, mohla by som klesnúť, a že to bola iba vôľa Božia, ktorá ma pred tým zachránila. Tak Boh vedomie o mojej bezpečnosti zachoval pre seba a mňa v dobe môjho putovania nechal v starosti a svätej bázni pred hriechom. Od okamihu môjho počatia až do smrti ma tá bázeň nikdy neopustila, ba naopak, so vzrastajúcim vekom vzrastala aj ona.

Navyšší mi dal tiež pokoru a rozvahu, aby som nežiadala alebo neskúmala príliš podrobne toto tajomstvo, ale radšej obracala svoju pozornosť iba k posilňovaniu svojej dôvery v Jeho dobrotu očakávajúc jeho pomoc proti hriechu. Z toho vzišli dve potrebné dispozície pre kresťanský život: jedna - tiché zachovávanie pokoja duše, druhá stále mať svätú bázeň a bdelosť, aby sa poklad nestratil. A pretože táto druhá bola bázeň dieťaťa, teda nezoslabovala lásku, ale ešte ju podnecovala a stále posilňovala. Tieto dve dispozície, láska a bázeň, spôsobovali v mojej duši dokonalú zhodu s Božou vôľou a riadili všetko moje konanie tak, aby som sa od-vracala od zlého a spájala sa s najvyšším Dobrom.

Toto je, priateľka moja, veľká skúška duchovných vecí, že prichádzajú s pravým osvietením a rýdzou pravdou; že vedú k väčšej dokonalosti cnosti a podnecujú silnú túžbu, aby sme ich získali. Táto výborná výhoda prichádza od Otca svetiel, že dodáva istotu a dôveru, pričom zároveň robí dušu pokornou, že povzbudzuje snahu a bdelosť, ale zachovávajúc stále mier a pokoj i pri tejto snahe, lebo všetky tieto účinky sa zhodujú s plnením vôle Božej. Vzdávaj teda, duša, pokorné a vrúcne vďaky Pánovi, pretože i pri takých malých tvojich zásluhách bol k tebe stále taký štedrý a tak nadmieru ťa osvecoval božským svetlom, že rozlomil pre teba pečať svojich tajných archívov a predsa ťa naplňuje bázňou pred Jeho neľúbosťou. Napriek tomu však používaj túto bázeň s mierou a radšej sa snaž vyniknúť v láske. Povznášaj sa týmito dvoma krídlami nad zemou a nad seba, snaž sa zbaviť nezriadeného znepokojenia a nadmernej bázne a prenechaj svoje záujmy Pánovi a Jeho záujmy sprav svojimi. Zachovaj si bázeň, kým nebudeš očistená a zbavená od svojich hriechov a nevedomostí, ale zároveň tiež miluj Pána, aby si mohla v Ňom premenená byť, učiň Ho majstrom a neobmedzeným Pánom tvojich skutkov a nežiadaj si byť vyššia nad nikoho. Nedôveruj svojmu vlastnému úsudku a nebývaj múdra vo svojom vlastnom mienení (Prísl. 3,7), lebo vášne príliš často zaslepujú úsudky ľudí, vysúvajú ich z cesty a tiahnú za sebou vôľu ako zajatca. Tak sa stáva, že sa ľudia boja, čoho sa netreba báť a radujú sa z toho, čo nie je prospešné. Dbaj, aby si nebola azda roztržitá pre každú maličkosť, pre každú maličkú vnútornú útechu, ale otáľaj a zdržuj sa, kým s pokojnou snahou nenájdeš primeranú mieru vo všetkých veciach.

Keď dieťa Máriu priniesli do najvyššieho neba, plné lásky padlo na svoju tvár pred kráľovským trónom za prítomnosti Najvyššieho. Potom (podľa nášho chápania) sa vyplnilo to, čo sa predobrazne stalo dávno pred tým, keď Bethsabé prišla k svojmu synovi Šalamúnovi práve keď predsedal ľudu izraelskému a tento vstal zo svojho trónu, prijal ju s veľkou úctivosťou a posadil ju vedľa seba ako kráľovnú. Podobne, ale oveľa slávnejšie a vznešenejšie, Osoba božského Slova prijala teraz dieťa Máriu, ktorú si vyvolil za Matku a Kráľovnú celého vesmíru.

Naša vyvolená sa bude volať MÁRIA a toto meno bude mocné a slávne. Tí, ktorí ho budú zbožne vzývať, obdržia preveľké milosti; tí, ktorí ho budú ctiť a s úctou vyslovovať, budú potešení a posilnení a nájdu v ňom liek proti svojim súženiam, poklady pre obohatenie, svetlo, ktoré ich povedie k nebu. Bude hrozné proti mocnostiam pekelným, pošliape hlavu hadovu a dobyje slávne víťazstvo nad kniežatami pekla."

Panna Mária hovorí ku Márii: ... Toto cvičenie bolo nasledovné: každý deň, keď začínalo svitať, padla som na kolená za prítomnosti Najvyššieho a vzdávala Mu vďaky a chválu za Jeho nezmeniteľné Jestvovanie, za Jeho nekonečné dokonalosti a za to, že ma stvoril z ničoho; uznávala som seba za Jeho tvora a dielo Jeho rúk, velebila som Ho a klaňala sa Mu, vzdávajúc Mu česť pre Jeho veľkoleposť a Božstvo ako zvrchovanému Pánovi a Stvoriteľovi Mňa i všetkého, čo jestvuje. Pozdvihla som svojho ducha, aby som ho vložila do Jeho rúk, obetovala sa Mu s najhlbšou pokorou a odovzdanosťou a prosila som Ho, aby nakladal so mnou podľa svojej vôle po celý deň i po všetky dni môjho života,
a učil ma konať všetko, čo by sa Mu najviac ľúbilo. Toto som mnohokrát opakovala pri denných prácach a vnútri najskôr som sa radila s Jeho Velebnosťou žiadajúc Jeho radu, dovolenie a požehnanie pre všetky moje skutky.

Maj veľkú úctu k môjmu najsladšiemu Menu. Rada by som ťa presvedčila o veľkých prednostiach a výsadách, ktoré mu Všemohúci udeľuje, takže ja sama, keď ho v Božstve vidím, cítim sa hlboko povinná a pobádaná vzdávať vrúcne vďaky; a kedykoľvek mi prišlo na myseľ moje meno MÁRIA (čo sa stávalo často), alebo kedykoľvek som počula, že ma nazývali týmto menom, povzbudilo ma to k vďake a pobádalo k novej horlivosti v službe Pána, ktorý mi ho dal. Ty máš to isté meno a prajem si, aby v primeranom pomere malo i u teba tie isté účinky a aby si ma verne nasledovala podľa poučení, ktoré si obdržala v tejto kapitole a neochabuj od tohto dňa ani v najmenšom. A keby si snáď zo slabosti pochybila, ihneď povstaň a v prítomnosti Pána a mňa uznaj svoju chybu a s ľútosťou sa vyznaj. Opakovaním tohoto svätého cvičenia znovu a znovu, so starostlivou opatrnosťou dosiahneš odpustenie svojich nedokonalostí a bude v tebe vzrastať návyk, aby si sa snažila o to, čo je vo všetkých cnostiach najvyššie a Pánovi najpríjemnejšie. Potom nasleduj svetlo, ktoré ti Pán dáva a konaj to, čo je najviac milé a príjemné tebe i mne, tak ti nebude odopretá milosť, aby si sa mohla úplne venovať tomu, že budeš počúvať, pozorovať a vo všetkom poslúchať svojho Ženícha a Pána, ktorý v tebe hľadá iba to, čo je najčistejšie, nanajvýš sväté a dokonalé, a s ochotou a dychtivou vôľou to tiež konať.

Kráľovná ako dojča bola vo všetkých veciach veľmi dobrotivá, dokonalá a obdivuhodná. Hoci svoje útle detstvo prežila podľa obyčajného prirodzeného zákona, to nijako neprekážalo vplyvu milosti. Keď spala, nikdy neboli prerušované Jej vnútorné úkony lásky a všetky iné cvičenia jej mocností, ktoré nie sú závislé od vonkajších zmyslov. Možno aj iné tvory majú túto zvláštnu prednosť, keď im ju božská moc udelí; isté však je, že u Tej, ktorú Boh vyvolil za svoju Matku a za Kráľovnú všetkého tvorstva, rozšíril túto zvláštnu výsadu nad všetku predošlú i nasledujúcu mieru všetkých ostatných tvorov a nad všetok pojem každého stvoreného ducha. ... Keď osamela alebo keď ju uložili k spať, čo bolo veľmi krátko za-oberala sa rozjímaním o tajomstvách a vznešenosti Najvyššieho, požívaním božských videní a rozhovorov s Bohom. Taktiež veľmi často hovorila s anjelmi. V nasledujúcej kapitole poviem o tom, ako sa Jej zjavovali a aké mali vynikajúce dokonalosti.

Dcéra moja, pretože si plná zvedavosti, vysvetlím ti všetko s plnou láskavosťou. Je síce pravda, že som bola obdarená milosťou a schopnosťou užívať rozum od prvého okamihu svojho počatia, ako som ti často ukázala; a znášala som obtiaže nemluvniat a vychovávali a obsluhovali ma ako iné deti takého veku. Cítila som hlad, smäd, ospalosť a iné telesné schopnosti (slabosti) a ako dcéra Adamova bola som podrobená týmto náhodilým potrebám, lebo to bolo práve to, v čom som mala napodobniť svojho svätého Syna, ktorý sa tiež podrobil týmto ťažkostiam a nedostatkom, aby získal tým viac zásluh, aby bol príkladom k nasledovaniu pre všetkých ostatných smrteľníkov. Pretože som bola riadená milosťou Božou, jedlo a spánok som používala s mierou, len natoľko, koľko bolo potrebné pre vzrast a pre zachovanie života a zdravia. Nezriadenosť v týchto veciach je nielen proti cnosti, ale i proti blahu samotnej prirodzenosti, ktorú to ohrozuje i ničí. Pretože som mala útlu sústavu, hlad a smäd som cítila bolestnejšie, než iné deti a nedostatok potravy bol pre mňa nebezpečnejší. Ale ak mi dali potravu v nesprávnej dobe alebo bez miery, znášala som to trpezlivo, kým som nejakým vhodným znamením nemohla prejaviť svoje potreby. Potrebu spánku som cítila menej, a to kvôli príležitosti, ktoré mi poskytoval pre prítomnosť a nebeské rozhovory s anjelmi.

Nespôsobovalo mi bolesti, že som bola zabalená do šiat a zaviazaná, ba naopak, spôsobovalo mi to veľa radosti, pretože božským osvietením som poznala, že vtelený Pán bude najpotupnejšie zviazaný a zomrie najukrutnejšou smrťou. Kedykoľvek v detstve som bola sama, položila som sa v podobe kríža a modliac sa napodobňovala Ho, lebo som vedela, že môj Milovaný zomrie v takej polohe, aj keď som vtedy ešte nevedela, že ten Ukrižovaný bude mojím Synom. Pri všetkých útrapách, ktoré som od svojho narodenia prežila, bola som odovzdaná a spokojná, pretože som mala stále na mysli jednu myšlienku a prajem si, aby si aj ty na ňu pamätala. A to je: aby si vo svojom srdci a v duši uvažovala o tých pravdách, ktoré som ja videla, aby si si tak mohla vytvoriť správny úsudok o všetkých veciach prikladajúc každej iba toľko uznania a ceny, koľko si zasluhuje. V tomto ohľade sú Adamove dietky väčšinou plné chýb a zaslepenosti, ale ja si prajem, dcéra moja, aby si im v tom nebola podobná.

Akonáhle som sa narodila na tento svet a uzrela svetlo, ktoré na mňa svietilo, cítila som účinky živlov, vplyv planét a hviezd zeme, ktorá ma niesla, pokrmov, ktoré ma zachovávali a všetkých ostatných vecí tohoto života. Vzdávala som vďaky Pôvodcovi všetkých týchto vecí a uznávala som, že svoje diela a dobrodenia mi udeľoval z dobrej vôle a nie ako z povinnosti, ako by mi ich dlhoval. Preto kedykoľvek mi chýbalo niečo zo životných potrieb, zostala som spokojná a pokojná a považovala som to za odôvodnené a pre mňa primerané, lebo som si nezaslúžila žiaden dar a právom som mohla byť zbavená všetkých. Preto ak som toto uznávala, potvrdzovala som tým iba pravdu, ktorú žiaden ľudský rozum nemôže neuznávať alebo popierať. Kde majú smrteľníci rozum, alebo ako užívajú svoju súdnosť, keď pre odopretie vecí, po ktorých túžia a ktoré by im hádam ani neboli na úžitok, zarmucujú sa a zúria proti iným, ba i proti Bohu, ako by ich Jeho ruka v niečom ukracovala? Nech sa pýtajú, aké poklady a bohatstvo mali prv, ako sa narodili? Aké služby preukázali Bohu, aby si niečo zaslúžili? A keď nemôže niečo vzniknúť z ničoho a keď si nemohli zaslúžiť ani svoje bytie, ktoré obdržali, akú potom má Boh povinnosť, aby zachoval to, čo im bolo dané úplne dobrovoľne? Že Boh stvoril človeka, to nespravil pre svoj prospech; ale pre človeka je to
dobrodenie, a to také veľké dobrodenie, aké veľké je jeho bytie, ktoré mu bolo udelené a také vysoké, ako je predmet, pre ktorý mu bolo udelené. A keď človek už za to, že bol stvorený, je toľko povinný, že to nikdy nemôže zaplatiť, povedz mi, akého práva sa môže teraz dovolávať pre svoje
zachovanie? Či neobdržal svoje bytie bez všetkej zásluhy a či ho mnohokrát nepremrhal? Ako môže požadovať záruku a záväzok k zaisteniu hojnosti?

  ... Ó, dcéra moja, aký je to mrzký neporiadok a aká opovrhnutiahodná slepota smrteľníkov! Za to, čo im Pán dobrovoľne dáva, Mu neďakujú, alebo ani Mu nedajú uznanie a pre to, čo im právom a niekedy nanajvýš milosrdne odoprie, sú nepokojní a pyšne žiadostiví a snažia sa obstarať si to nespravodlivými a zakázanými prostriedkami vrhajúc sa do záhuby, ktorá pred nimi uteká. ...

...dve potrebné dispozície pre kresťanský život: jedna - tiché zachovávanie pokoja duše, druhá stále mať svätú bázeň a bdelosť, aby sa poklad nestratil. ... Tieto dve dispozície, láska a bázeň, spôsobovali v mojej duši dokonalú zhodu s Božou vôľou a riadili všetko moje konanie tak, aby som sa odvracala od zlého a spájala sa s najvyšším Dobrom. ... Povznášaj sa týmito dvoma krídlami nad zemou a nad seba.

"Moja najdrahšia nevesta, prajem si uľaviť tvojim bolestiam a zmierniť tvoje utrpenie, upokoj sa, holubička moja a odpočiň si bezpečne v sladkosti mojej lásky a môjho mocného kráľovského slova. Už si vytrpela dosť strachu a horkostí, teraz nech
sa pokoj a kľud usídli v tvojom srdci."