.

I.

Jemný dážď ma priniesol pre teba, zrodila som sa z teplého sparna a tichých bleskov.

Milujem umieranie i rodenie rovnako, chcem byť s tebou do večnosti a možno len teraz.

Ach, keď víjde slnko, utopím sa v mrakoch bolesti a budem sa ti ticho smiať vo vetre, tichým

šeptom vánku.

A potom sa znovu zrodím. Čakaj...

II.

Keď tancujem, vlhké iskry mi skáču z lona na tvoj perzský koberec. Prečo stojíš ako

ochromený?

Poď, ľahni si, nech si mojim tancom tiež.

III.

Som perlivá, vírivá, spenená, som voda, čo sa krúti a krúti v tvojich očiach a tak vidím odraz

bohyne.

To som? Bohyňa?

Vírim sa a vírim, netušiac kto by som mala byť, veď som všetkým.

Občas sa uzriem v tvojich očiach, keď ty si už dávno utopený vo mne.

Vitaj, už žiaden obraz neuzrieš, vitaj vo vodách neznámych.

IV.

Slová, ktoré ti dám drahý, sú ako sladký nektár kvapkajúci na tvoju rozpálenú hruď,

oblažujúc i tvoje najcitlivejšie miesta, kde sa chceš noriť hlbšie do mňa a spájať sa s mojou

fontánou prištiacou nekonečnou iskrivou vodou. Vodou života.

V.

Z mojich úst i z môjho lona priští voda sladká ako nektár, stekajúca po tvojich ramenách, drž

ma drž, nech sa nezbláznim.

VI.

Som zabudnutá snehová vločka...

iba tvoje srdce ma môže roztopiť na prúd vody, ktorý ovlaží naše duše i telá...

VII.

Som chrámom iba pre jediného muža

Nebo je plné hviezd, ale iba žiara jednej z nich môže dopadnúť na moju zem

Tak ako vtáci tiahnu za teplom a potravou,

tak i moje srdce tiahne len k vrúcnemu srdcu odvážneho muža.