.

I.

Som tichá labuť na jazere života, zrkadlím sa v hladine vody.

Niet pochybností o mojom svetle i tme.

Som čierna i biela, som hrom i dúha, vzdávajúc tak úctu všetkému životu.

II.

Oslava bohyne

Počas tmavej noci na opustenom kopci horí oheň.

Tamburína v ruke a tlesk!... som tu a tancujem nahá na oslavu bohyne, nevnucujem sa

životu, nesnažím sa, sama som život.

A tlesk!..., nech sa tamburína v mojich rukách točí, tlesk...

III.

Vychádzajú zo mňa vlny, celé vlnobitie, stávam sa ženským jemným vlnobitím.

Spievam a pritom si tancujem, splietam vlasy a zdobím telo šperkami, ktoré som vytvorila

vlnobitím.

Som vlnobitie, som žena, neviem aká, neviem, cítim vlny, to je jediné, čo viem.

IV.

Všade je púšť, len v mojom srdci horí oheň.

Všade je púšť, len ja som krásnym šťavnatým kaktusom voňajúcim navôkol, s ružovým

kvetom uprostred tŕňov.

Všade je púšť, len ja viem ako nájsť svoj stred a načerpať z neho vlahu.

Som plná lásky a odpustenia, slzy dojatia a úľavy, potoky túžby a naplnenia, to všetko sa vo

mne skrýva, aj keď všade je len púšť.

V.

(krátka zenová báseň) 

Krásna žena a vlak

Krásna žena na zaprášenej stanici.

Prichádza vlak.

A ona odchádza...

VI.

(krátka zenová báseň)

Slnko svieti cez okná vlaku.

Krásna tvár.

VII.

Pláva labuť po jazierku, v diaľke vidí mladú dievku

Dievka perie biele šaty a na nich červené záplaty

Pláva labuť bližšie k dievčaťu, nech lepšie vidí, čo je to za červenú záplatu

Dievča v lícach zdravý rumenec a na hlave voňavý z kvetín veniec

Labuť vidí sčervenelú hladinu a v tom má o dievke vidinu

Dievka sa pri ohni krúti a za svojim detstvom smúti

Radosť v srdci je však väčšia, lebo nové šaty ženy jej viac svedčia

Už má dievka ohnivú silu, premenila sa na plodnú vílu

Tancuje v ohni červenom, so šťastím v lone zaslúbenom

Labuť sa chveje nad krásou mladej ženy a tíško čaká za rákosím v tieni

V tom dievka zdvihne zrak a zaspieva labuti

"Drahá labuť, kiež tvoja krása ku mne priletí"

VIII.

Tancujem pri ohni nahá, pred východom slnka zrána,

prilieta čierna vrana, aby mi zakrákala pieseň, ktorá mi je osudom daná...

IX.

Ozvena bohyne... volá po nevine

Vnútorný hlas otvára svet nekonečných krás

Ozvena bohyne a strach pominie...

"Sme ozvenou bohyne a preto sme nevinné"