Tento text je venovaný prsiam, ktoré sú menšie ako je veľkosť A, teda veľkosť AA, AAA, ktorými sú obdarené mnohé ženy, ale naša spoločnosť sa ich snaží presvedčiť, že to treba skrývať pushupkami a v najhoršom prípade sa prezentuje názor, že pri tak malých prsiach má plastika opodstatnenie.

"Nepoznám žiadne opodstatnenie rezať telo pod vplyvom módnej normalizácie"

"Barbarstvo západnej civilizácie nepodporuje ženské obriezky, ale podporuje plastické operácie zdravých orgánov žien."

Tento text však nemá byť bojom proti zvrátenej dobe, ale podporou pre zdravé sebavedomie, sebalásku a sebaúctu žien, ktoré majú maličké prsia alebo akékoľvek iné prsia, ktoré nezodpovedajú predstavám doby.

Maličké prsia sú buď vrodená záležitosť a nielen u štíhlych žien, i mnohé moletky majú proporčne maličké prsia voči svojej postave alebo ženy po kojení stratia tukovú vrstvu v prsiach a prsia sa výrazne zmenšia. Ženy sú rôzne a predovšetkým ich rôzne obdobia života sú rôzne a teda i samotná žena prechádza viacerými prirodzenými premenami počas svojho života.

Môj osobný príbeh je dokonalou ukážkou toho, ako sa v dnešnej dobe žije žene, ktorá sa odmieta prispôsobiť a dokonca si dovolí ostať sama sebou a nezakrývať svoje vraj "nedostatky". Som prirodzene veľmi štíhla a mám skutočne maličké prsia, pretože nemám takmer žiadnu tukovú vrstvu na hrudníku a keď priberám, tak dole, do bokov a stehien. Za celý svoj život, som ročník 1986, som zažila desiatky verbálnych ponižujúcich útokov, na verejnosti i v súkromí, na moje telo a prsia. Nikto sa ma nikdy nezastal. Začalo to najmä v mojich stredoškolských časoch a pokračovalo v pracovnom prostredí, kde by som to od určitých ľudí vôbec nečakala. Na strednej som schytala i od dvoch profesoriek a to verejne, čo ma naozaj zaskočilo, lebo som si ich ako učiteľky vážila. K zdravotníckemu personálu sa radšej nebudem vyjadrovať.

na fotky sa vzťahujú autorské práva - Copyright © Ivana Jelemenská Všetky práva sú vyhradané

Najhoršie však je, ak vás nepodporujú blízki. Napríklad moja mama si myslí, že nevyzerám dobre a rozhodne by som mala voliť oblečenie, ktoré čo najviac zakryje moje telesné vraj "nedostatky". A rovnako ak vás i kamarátky nepodporia v tom, aká prirodzene ste, tiež to na nálade nepridá.

Moje celoživotné nastavenie telesnej sebaúcty je však nemenné, pretože sa vo svojom tele cítim dobre, no už menej sa dobre cítim s ľuďmi, ktorí nemajú nič iné na starosti ako hodnotiť moju postavu priamo alebo nepriamo, ironicky a akože vtipne, čo je ešte horšie.

obrázok od Ashley - instagram @petiteandpoised

K mužom v mojom živote sa vyjadrovať radšej nebudem, dnes už viem, čo chcem a rozhodne sa dokážem oveľa lepšie ochrániť od tých nepravých ako kedysi. Naozaj nie je nič príjemné už na prvom rande počúvať narážky na vaše telo. A to sa mi nestalo iba raz... Ak má muž potrebu negatívne hodnotiť vaše telo, najskôr vás vníma iba ako vec pre jeho telesné uspokojenie a uspokojenie jeho mužského ega. Rozhodne vás nevníma ako jemu rovnocennú ľudskú bytosť. I keď treba povedať, že ženy sa dokážu ku ženám i k mužom správať rovnako negatívne.

Jedna moja kamarátka s menšími prsiami po viacerých vzťahoch skonštatovala, že všetci si nakoniec neodpustili ironické poznámky na jej prsia. Teda s výnimkou (bielych) cudzincov partnerov, Slováci sa zatiaľ prejavili ako hm... Čím nechcem nič naznačiť, pretože sa jedná o jednu individuálnu skúsenosť jednej ženy. Vždy ma však zaráža ako sa slovenskí muži bijú do pŕs, že Slovenky sú najkrajšie ženy na svete, ale jeden sa smeje svojej žene, že má malé prsia a druhý vytýka svojej žene veľký zadok. Alebo niektorí oboje...

Vidím spoločenské útoky na ženské telo z viacerých strán, najčastejšie je to o "nadváhe". A tak by sme mohli pokračovať, čo sa od žien všetko očakáva... Som za slobodné prejavenie tela, čo znamená, že žena by mala byť podporovaná vo svojej vrodenej prirodzenosti a konštitúcii. Zákerné na celej politike krásy je, že rozdeľuje ženy medzi sebou. Nie raz som zažila nepríjemné správanie od žien s vyššou váhou, pretože ma nenávideli pre moju štíhlosť a nie raz som počula svoje štíhle kamarátky ohovárať silnejšie baby. Na čo je to dobré??? Tým len strácame, delíme sa, súťažíme a ubližujeme nielen druhým, ale celému ženskému svetu, teda i sebe, ak podporujeme telesné predsudky.

Neverte tomu, že ženy si dávajú plastiku iba kvôli sebe alebo dokonca iným ženám, aby sa cítili krajšie ako iné. Vždy je to pre mužov, len sa za to v dnešnej emancipovanej dobe hanbia, tak to zakrývajú kadečím. Takto však podporujú vnímanie ženy ako tovaru a to najmä mužmi. Žena, ktorá si skutočne váži samu seba, by plastiku nepodstúpila.

Ešte zvrátenejšia je labioplastika, ktorá vlastne ničí prirodzenú citlivosť ženy a tým pádom jej vnímanie ženskej duše. Byť ženou je predovšetkým o spojení so svojou ženskou dušou cez svoje prirodzené telo.

Ženy, ktoré podstúpia plastiku, sa zastavujú v duševnom vývoji, pretože z tejto roviny, kde veria, že plastika je v poriadku, je nemožné vnímať mystickú ženskosť v celej úplnosti. Môžu objavovať určité fragmenty ženskosti, ale určité dvere pre ne už zostanú navždy zatvorené.

Na druhej strane si myslím, že vzhľad je dôležitý a každý má určité preferencie pri výbere partnera. Nie som za zabíjanie prirodzenej sexuality, príťažlivosti a zvodnej krásy ako takej. Nech je však prirodzená, radostná a rešpektujúca seba i druhých.

Ak si vážite samu seba a svoje maličké prsia:

nasledujúci text však platí pre všetky ženy s každou postavou

• nerobíte si zo svojho tela žarty len preto, aby ste druhým ukázala ako ste nad vecou. Robí to jedna známa slovenská moderátorka, ktorá je považovaná za inteligentnú. Tvrdiť o sebe, že nie som dosť ženská, len podporuje spoločenskú neúctu ku rozmanitosti a prirodzenosti ženských tiel.

• nosíte oblečenie, ktoré sa vám páči a nie ktoré účelovo kryje vaše vraj "nedostatky"

• nehovoríte o svojich prsiach škaredo a nesťažujete sa na ne. Pamätám sa ako ma na strednej škole chceli niektoré spolužiačky vtiahnuť do debaty, v ktorej by som nejakým spôsobom reagovala na svoje prsia a vlastne samu seba zosmiešnila. Našťastie som sa nikdy nedala a diplomaticky som vždy vykľučkovala, pretože to bolo jednoducho pod moju úroveň.

• nehodnotíte iné ženy podľa súčasných merítok krásy. Samozrejme ani seba, ale často si svoju nízku sebadôveru a neistotu kompenzujeme kritizovaním druhých.

• odchádzate zo situácií a vzťahov, ktoré vás ponižujú práve pre vaše telo. Nech je to pracovná porada, stretnutie priateľov alebo nejaká spoločenská udalosť. Ak je útočené na vašu dôstojnosť, odíďte, vysvetľovať niečo takýmto ľuďom nemá význam a je to pod vašu úroveň.

(dva obrázky hore - Eleonora Arosio instagram @eleonoraarosio)

Nie raz si hovorím "Ďakujem za to, aká som", pretože keď počúvam názory ľudí okolo seba, ich myšlienky a presvedčenia, ktoré majú v sebe a žijú s nimi, cítim tú ťažobu, ktorú nesú. Ľudia sú tak často citoví mrzáci, že svoju vnútornú nedostatočnosť projektujú do druhých a najľahšie a najrýchlejšie to ide cez telo. Mne je tak ľahko na srdci, i keď ma srdce často bolí pre urážky okolia, ale v zásade mi je ľahko na srdci, pretože vždy som stála za tým, kým som bola a vždy som bola sama sebou. Cítiť sa vo svojom tele dobre a cítiť sa ako doma, je niečo, čo si v obchode nekúpite, práve naopak, skôr to tam stratíte. Cítiť seba a cítiť cez svoju prirodzenosť svoju dušu je niečo, čo je mystické a presahujúce vonkajší svet. Zraniteľnosť je moja veľká téma, ale na druhej strane z mojej zraniteľnosti vyrástla moja najväčšia vnútorná sila.

A ak náhodou neveríte, že i prehistorické Venuše mali maličké prsia, vyhľadajte si kykladské bohyne, cycladic goddess. Krása prehistorických Venúš je rozmanitá. I naša Venuša na starej slovenskej dvojkorune má maličké prsia.

(Andrea Kollar - instagram @andrea_m_kollar)