S kartami pracujem už asi 20 rokov. Prešla som si rôznymi obdobiami a spôsobmi práce s kartami. Karty vedia i zavádzať, ak zavádzame sami seba a nechceme vidieť pravdu. Ak nemáme pokoru v sebe a voči životu. Mala som veľa sád kariet, dnes mám vždy iba tie, ktoré sú práve v súlade s mojou cestou.

V dnešných časoch je psychospirituálna kríza na vzostupe a stretáva sa s ňou v menšej či väčšej miere veľa ľudí rôzneho veku. Pripomína mi prací program. Jednoducho začne a perie.

Nebyť v napätí, nenechať sa naháňať a nenechať na seba tlačiť. Nie je možné byť plne ženou, ak na seba necháme vytvárať tlak, ktorý nás celé znervóznie a dotlačí do napätia nielen psychiky, ale i tela. A telo ženy je iba vtedy naozaj ženské, ak je v prítomnom a živom uvoľnení. Keď môže vnímať a reagovať.

Každý deň... to čo robíme každý deň, tým sa stávame a to tvoríme. Ak túžime byť iným človekom, vytvoriť niečo nové, nestačí to robiť občas. Začiatky však sú také. Ochutnávame, skúšame, postupne to pridávame do života.

Nakoniec som si ešte vytvorila jednu nástenku vízií okrem tej novoročnej a lapaču snov. Inšpirácia bola tak silná, že sa to nedalo ignorovať. A z výsledku som ešte viac nadšená ako pri predošlých dvoch želacích projektoch.

Lapač snov, ale nie snov, ktoré sa nám snívajú v noci, ale snov, ktoré snívame vedome a túžime po ich naplnení. Sny, ktoré by sme radi videli zhmotnené v realite a zažívali ich celým telom i srdcom.

Prišla ku mne vízia vnútorného sveta kostí. Stalo sa to pri rozjímaní - meditácii, ktorá ma zaviedla opäť do hlbších vrstiev mňa samotnej. Bola som vtiahnutá do veľkého priestoru mojej kostnej jaskyne, do samotných pórov kostí, do medzipriestoru kostných buniek, kde som sa cítila veľmi bezpečne a pevne. Akoby som bola v bielom chráme plnom svetla a...