Indiánske meno

Tohtoročné júlové zatmenie Slnka mi prinieslo veľa nových duševných výziev, ale prinieslo mi i nové pohľady na samu seba. Tento rok nebolo zatmenie Slnka u nás viditeľné a sledovať ho mohli najmä v Čile a v Južnej Amerike. Ani som si to príliš neuvedomovala, ale začali sa okolo mňa točiť i indiánske témy. Začalo to bylinkou čakanka, tu o tom píšem - Čakanka a minulé životy

A v deň zatmenia Slnka ku mne z ničoho nič prišlo moje prírodné meno. Také, aké si zvyknú dávať Indiáni a preto som ho nazvala indiánske meno. Je tak dokonalé a výstižné. Sama by som sa takto vedome nepomenovala a predsa je to meno ako stvorené pre mňa. Vyplavilo sa z môjho hlbokého podvedomia v správnom čase a osvetlilo ďalšiu časť mojej duše. Sebapoznanie je nekonečná cesta.

To meno ma prekvapilo i tým, že naväzuje i na moje obľúbené životné citáty, s ktorými sa najviac stotožňujem a zároveň je v úzkej súvislosti s mojim horoskopom narodenia. A to je už čo povedať. Meno je zo slov v ženskom rode, i keď by bolo vhodné i pre muža. Je to meno, ktoré keď v duchu vyslovím, cítim sa napojená na svoju dušu, na svoju hlbokú pravdu a bytie. Je to ako čarovné zaklínanie, ktoré otvára vo mne hlbiny prapodstaty.

Príklady indiánskych mien - tichá búrka, zurčiaci potok, veselá laň, divoký medveď, vodná kvetina, plachá orchidea, krásna dúha, jemný dážď.. alebo len jednoslovné ako víchrica, krupobytie, jež, polárka... zvyčajne sú však indiánske mená dvojslovné, vyjadrujúce povahu a vlastnosti, sú to veľmi individualizované mená a preto sú tak výstižné.

Nehľadajte svoje indiánske meno, nechajte nech k vám príde samé, nech vám ho život prinesie v tej správnej chvíli, iba vtedy bude mať liečivú silu a bude niesť hlbokú pravdu o vás.